Kardinál Miloslav Vlk, ktorý zomrel v sobotu 18. marca vo veku 84 rokov, bol v rokoch 1991-2010 pražským arcibiskupom a českým prímasom. V rokoch 1991-1993 bol predsedom Konferencie biskupov Čiech a Slovenska, neskôr až do roku 2000 viedol Českú biskupskú konferenciu. V rokoch 1993 – 2001 bol predsedom Rady európskych biskupských konferencií. Kardinál Vlk sa intenzívne angažoval v hnutí Fokoláre ako moderátor medzinárodných stretnutí hnutia.

 

Životopis zosnulého kardinála Miloslava Vlka:

 

Miloslav Vlk sa narodil 17. mája 1932 v juhočeskej Lišnici (okres Písek). Po maturite v roku 1953 mu nebolo dovolené študovať. Pracoval teda ako robotník v továrni Motor Union v Českých Budejoviciach. Vojenskú základnú službu absolvoval v rokoch 1953 - 55 v Dvoroch pri Karlových Varoch. Po absolvovaní vojenskej služby bol v dobe čiastočného politického uvoľnenia prijatý na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe (odbor archívnictvo). Štúdiá ukončil promóciami v roku 1960. Potom pracoval ako archivár v Okresnom archíve v Třeboni, v Jindřichově Hradci, Okresnom a Mestskom archíve v Českých Budejoviciach, kde sa neskôr stal riaditeľom. V tomto čase publikoval niekoľko odborných článkov v rôznych časopisoch.

 

V roku 1963 sa mu podarilo začať štúdium na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1968 v Českých Budejoviciach. Vzápätí ho vtedajší českobudejovický biskup Josef Hlouch, ktorý sa po 18 rokoch mohol vrátiť do diecézy, vymenoval za svojho sekretára. Jeho vplyv a pastoračné pôsobenie však prekážalo vtedajším politickým autoritám, preto bol v roku 1971 preložený do malých farností, najskôr na Šumavu - Lažiště a Záblatí (v roku 1971). Po 16 mesiacoch v roku 1972 sa za trest presťahoval do Rožmitálu pod Třemšínem, kde pôsobil sedem rokov. Tu mu bol v roku 1978 odňatý tzv. "štátny súhlas" k verejnému výkonu kňazskej služby.

 

Bol preto nútený hľadať si "civilné" zamestnanie. Ako iní potrestaní kňazi prijal prácu umývača výkladných skríň v pražskom podniku Úklid a neskôr si zo zdravotných dôvodov našiel prácu archivára v Štátnej banke československej. Desať rokov žil v Prahe, ako kňaz tajne pracoval v malých skupinách veriacich.

 

Dňa 1. januára 1989 mu bol vrátený "štátny súhlas" a stal sa farárom na Klatovsku - v Žihobcích a Bukovníku, neskôr v Čachrově, Javorné, Železné Rudě, Běšinách a Strážově na Šumave. Štrnásteho februára 1990 bol vymenovaný za českobudejovického biskupa (biskupské svätenie 31. marca 1990), 27. februára 1991 za pražského arcibiskupa a českého prímasa, nástupcu kardinála Františka Tomáška. Od roku 1991 do roku 2000 bol predsedom biskupskej konferencie, najskôr ČSFR, neskôr Českej biskupskej konferencie.

 

Dňa 26. novembra 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. V rokoch 1993 - 2001 bol predsedom Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Od roku 1994 bol členom Pápežskej rady pre informačné prostriedky a Kongregácie pre východné cirkvi. V apríli 2005 sa zúčastnil na konkláve vo Vatikáne, kedy zbor kardinálov zvolil nového pápeža Benedikta XVI.

 

V máji 2007 dosiahol kardinál Vlk 75 rokov veku a v súlade s cirkevným právom ponúkol do rúk pápeža Benedikta XVI. svoju rezignáciu. Pápež mu predĺžil výkon funkcie pražského arcibiskupa o ďalšie dva roky. Dňa 13. februára 2010 pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu kardinála Vlka na pastoračné vedenie Pražskej arcidiecézy z dôvodu dosiahnutia stanovenej vekovej hranice.

 

Kardinál Miloslav Vlk je nositeľom viacerých ocenení. V roku 1999 získal vysoké štátne vyznamenania Spolkovej republiky Nemecko "Veľký kríž za zásluhy". V roku 2002 mu prezident Václav Havel prepožičal rád Tomáša Garrigua Masaryka za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. V roku 2001 získal čestnú medailu Tomáša Garrigua Masaryka od Masarykovho demokratického hnutia a medzinárodnú cenu mesta Görlitz - "Brückepreis". V roku 2006 získal ocenenie organizácie Ackermann Gemeinde, ktorá pracuje pre uzdravenie pamäti Čechov a Nemcov, na ich vzájomnom zmierení a spolupráci. Kardinál Vlk je nositeľom radu ďalších ocenení a uznaní mnohých ďalších inštitúcii.

 

Kardinálovi Vlkovi boli tiež udelené viaceré čestné doktoráty. V rokoch 1992 - 93 mu boli udelené tri čestné doktoráty - na Illinois Benedictine College, na University of St. Thomas v USA a čestný doktorát teológie na univerzite v bavorskom Pasove. V roku 2001 získal čestný doktorát Pápežskej teologickej akadémie v poľskom Krakove a v roku 2002 čestný doktorát Opolskej univerzity v Poľsku.

 

Získal tiež občianstvo miest Rožmitál pod Třemšínem (1992), Cedar Rapids/USA (1992), Baltimore/USA (1992), Třeboň (1996) a Klodzko/PL (1996), Roudnice nad Labem (1997), Mníšek pod Brdy (1998) a Brandýs nad Labem - Stará Boleslav (2010).

 

zdroj: www.tkkbs.sk/ TS ČBK/ Pražské arcibiskupstvo