Povolanie k zasvätenému životu nie je súkromným rozhodnutím jednotlivca. Je to Boží dar, pred prijatím ktorého spolupracovalo mnoho veriacich s jednotlivcom, ktorý sa nakoniec zasvätil Bohu. Na tento ekleziologický rozmer povolania upozornil rehoľné a zasvätené osoby v katedrále nový generálny vikár, vsdp. Peter Šimko, ktorý sa im prihovoril v homílii. „To, čo sa udialo vo vašom živote, to je odpoveď na mnohé a mnohé modlitby ľudí, veď sám Pán hovorí: proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov, robotníčky na svoju žatvu. Za tým je veľa ľudí, povolanie sme si sami od seba nedali, je to Boží dar. Koľko ľudí sa za nás modlilo. Koľko chorých sa za nás obetovalo. Koľko ľudí na smrteľnej posteli odovzdalo svoj život Pánovi. A prišlo povolanie, moje, vaše... Je to obrovský Boží dar, pred ktorým sme teraz v pokore, lebo to čo máme, nás prevyšuje, je to Božie, je to v našich krehkých ľudských hlinených nádobách.“

 

Svätú omšu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom koncelebrovali vsdp. Peter Šimko a vsdp. kanonik Róbert Kiss. Práve títo dvaja kňazi Trnavskej arcibiskupskej kúrie sa 1. februára stali novými generálnymi vikármi Trnavskej arcidiecézy. Ich menovanie ohlásil trnavský arcibiskup v úvode slávnosti. Spolu s nimi koncelebrovali svätú omšu i zasvätení kňazi, pôsobiaci na území Trnavskej arcidiecézy.

 

Zasvätené osoby na začiatku cesty povolania, povedali Pánovi svoje «áno» a povedali mu to radikálne, bez nejakých ústupkov, so zápalom. Ak sa niekedy vzdialime od tohto prvotného zápalu, ak si necháme deliť naše srdce, potom je potrebné, aby sme sa vrátili späť. Späť na začiatok, späť ku Kristovi. Inak sa môžeme stať veľmi ľahko otrokmi. Iba s nerozdeleným srdcom môžeme zažívať tú pravú slobodu. „Pane, ja už nepatrím sebe. Potom sme slobodní. Nerozdelené srdce, aké je to niečo úžasné. Lebo to je rozdiel medzi otrokom a služobníkom alebo služobníčkou. Otrok všetko musí, služobník chce. Otrok urobí iba to, čo sa od neho žiada. Ten druhý robí to, čo presahuje očakávania. Otrok ide symbolicky jednu míľu, čo musí, ale služobník dve míle. Otrok sa stále cíti byť ochudobnený, služobník dáva. Otrok je spútaný, stále si musí ofukovať svoje rany, točí sa okolo seba, ľutuje sa. Služobník je slobodný. Otrok bojuje stále za svoje práva, služobník sa ich dobrovoľne vzdáva. V dnešnej dobe to je až bláznivé. Ale pre Krista je to normálne,“ povedal v homílii vsdp. Peter Šimko.

 

Obnova rehoľných sľubov patrí neodmysliteľné k tomuto sviatku zasvätených mužov a žien. Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, po prečítaní evanjeliového úryvku, znelo slávnostné «chcem», ktoré prezrádzalo odhodlanie rehoľných a zasvätených osôb vytrvať až do konca života v každodennom obetovaní sa pre Krista. Po spoločnom slávení Eucharistie sa zasvätení presunuli do priestorov arcibiskupského úradu, kde si spoločne pozreli dokumentárny film k 70. výročiu «Barbarskej noci», kedy boli za totalitného komunistického režimu zrušené kláštory v celom bývalom socialistickom Československu. Potom sa už mohli obohatiť i vo vzájomných neformálnych rozhovoroch.