Ešte v marci vyzerala situácia pre normálne fungovanie Katarínky vo forme dvojtýždňových družín nepriaznivo. Turistické sprevádzanie bolo pozastavené a všetky verejné podujatia boli až do odvolania zrušené. Vďaka zlepšenej epidemiologickej situácii sa však napokon letnú sezónu na Katarínke podarilo začať, avšak za presných hygienických podmienok a podľa odporúčaní hlavného hygienika.

 

Takzvaný KoRok (korona rok) sa niesol v znamení archeológie, ktorá bola jeho hlavnou prioritou. Archeologický tím sa sústredil najmä na výskum bývalej budovy noviciátu a južnej kláštornej záhrady. V juhozápadnom rohu nádvoria objavili dobrovoľníci schody, ktoré viedli na druhé – veľké kláštorné nádvorie, takzvaný rajský dvor. Kamenné schody tu museli postaviť mnísi dodatočne, zrejme ako skratku pre uľahčenie prístupu na nádvorie.

 

Okrem záhrady sa skúmal aj interiér noviciátu. Členovia archeologického tímu sa prekopali až na spodné podlažie, kde zostalo zopár tehál z pôvodnej podlahy. Vďaka fragmentom z kamennej obruby okna zistili, že pôvodne sa v chodbe nachádzali menšie, akési pivničné okná a samotná podlaha chodby bola dobrých 1,70 metra pod úrovňou nádvoria. „Ťažko sa to predstavuje. Pomôckou je, že kláštor stavali do prudkého kopca. Novoobjavená chodba bola teda polopodzemným priestorom, kým miestnosti, do ktorých sa z nej vstupovalo, mali takmer normálne okná, z ktorých bolo vidno do južnej záhrady,“ vysvetlila historička Ivana Kvetánová, ktorá dohliada na archeologický výskum na Katarínke od roku 2007.

 

Najväčším archeologickým prekvapením bolo nájdenie vstupu do kláštora s ďalším tehlovým schodiskom. Podľa archeologičky Kvetánovej tento objav vstupu prepíše ak nie dejiny celej Katarínky, tak určite minimálne pôdorys kláštora. Viacerí dobrovoľníci sa zapojili aj do dokumentácie nálezov, umývania črepov, fotenia, vytvárania tabuliek či prepisovania poľných zápiskov. „Archeológiu sme poňali expedičným spôsobom,“ objasnila fungovanie svojho tímu Ivana Kvetánová.

 

Okrem archeologických vykopávok prebiehalo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie. Murovanie pokračovalo predovšetkým na nadzemných častiach kláštorného krídla a nadväzovalo na práce z predošlých sezón. Dobrovoľníci sa tento rok venovali aj vyrábaniu železných tiahel v novovybudovanej kováčskej dielni či tradičnému kresaniu drevených trámov. Svoje kontúry nadobúdala postupne i južná záhrada františkánskeho kláštora. Katarínkovci vykopali zo zeme viac ako desať metrov obvodového múru, ktorý bol prekrytý hlinou a vedelo sa o ňom len vďaka geofyzikálnym výskumom. Za obeť padli aj štyri veľké stromy a jedna storočná lipa, ktorá bola vykopaná i s koreňmi.

 

Občianske združenie Katarínka je dobrovoľnícke zoskupenie mladých ľudí, ktoré sa už od roku 1994 snaží o záchranu ruín Kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach. Minulý rok oslavoval projekt 25. výročie svojho založenia. Za ten čas sa podarilo takmer 2 000 dobrovoľníkom komplexne zakonzervovať všetky múry kostola, obnoviť zničenú kostolnú vežu, vytvoriť v nej expozíciu a rozhľadňu. Archeologický tím okrem toho objavil dve krypty, osem kaplniek a množstvo ďalších zaniknutých budov areálu. Vďaka projektu Katarínka získavajú mladí ľudia vzťah nielen k tradičnej manuálnej práci a nezištnej službe, ale majú možnosť zažiť i vzácne chvíle mimo civilizácie.

 

TO ABU informovalo o. z. Katarínka