Za účasti emeritného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola, oblečeného v chórovom rúchu, mnohých kňazov nielen z Trnavskej arcidiecézy, predstavených Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, rodičov, príbuzných a priateľov ordinandov, ale tiež veľkého počtu veriacich a ľudí dobrej vôle, sa začala v sobotu 17. júna predpoludním v Katedrále sv. Jána Krstiteľa slávnosť vysviacky, ktorou medzi klerikov Trnavskej arcidiecézy pribudli dvaja noví kňazi a traja noví diakoni.

 

V úvode slávnosti trnavský arcibiskup Ján Orosch, aby prítomným ľuďom priblížil zmysel historického momentu, ktorý sa v katedrále práve odohrával, citoval úryvok jednej z homílií sv. Antona Paduánskeho. Túto vo svojom čase predniesol neočakávane, nemohol sa na ňu dostatočne pripraviť. Keďže však bol vychýreným kazateľom, situáciu zvládol bravúrne. „Bratia a sestry, chcel by som sa vás spýtať, na čo ste sem dnes prišli? K čomu je táto slávnosť, krásne vyzdobený oltár, vaše nádherné šaty? Prišli sme oslavovať, lebo sa koná kňazská vysviacka. Naši svätenci si však dnes neobliekli kráľovské rúcho, ale Kristov kríž. Nastala chvíľa, ku ktorej viedlo množstvo ciest a cestičiek tmavými húštinami, nebezpečnými chodníkmi, aby sa dostali k jedinému svetlu, ku svetlu Božej Prozreteľnosti. Aj v Biblii čítame, že Pán je mojím svetlom a záštitou. Títo naši bratia o tomto svetle snívali, pustili sa, aby ho našli a dnes sa ono konečne objavilo na obzore ich života. Toto sa stalo so všetkými, čo zasvätili svoj život Ježišovi Kristovi. Opustili ste svoju rodinu, rodičov, svoju drahú lásku, zanechali radosti a bohatstvo tohto sveta i svoju rodnú dedinku. Ale kňaz nikdy nezostáva sám. Hoci ho Božia ruka vedie hocijakým smerom, navždy mu zostanú jeho rodičia, jeho láska, jeho priatelia, jeho rodná vlasť. Pretože v Kristovi toto všetko nájdeme. V ňom nájdeme svoj domov, lásku, odpočinok i ochranu. Na všetky svoje otázky dostáva odpoveď a na všetky rany správny liek.“

 

Po evanjeliu generálny vikár Róbert Kiss predstavil svätiteľovi diakonov Frederika Mudráka a Bernarda Nováka ako spôsobilých prijať sviatosť kňazstva. Za spôsobilosť kandidátov Jána Bednárika, Dávida Kimmerlinga a Samuela Polednáka sa zaručil rektor Bratislavského kňazského seminára Pavol Mikula. Následne v homílii svätiteľ Ján Orosch osobitne vyzdvihol potrebu živého spoločenstva kňazov, ktoré sa má stať zázemím aj pre týchto novokňazov a novodiakonov: „Drahí synovia, primerane svojmu rádu konajte služby Krista, hlavy a pastiera, spájajte sa s biskupom a podriaďujte sa mu. Spájajte sa aj s ostatnými kňazmi...“ Zdôraznil im potrebu vytrvalosti v povolaní podľa slov svätého Pavla Timotejovi, osobitne prosil o zachovanie striedmosti v kňazskom živote: „Kňazstvo si vyžaduje múdrosť, rozumnosť, ale aj obetu, čo sa týka štýlu života.“ V tomto potom spočíva osobné posvätenie, ale aj povzbudenie pre veriacich. Kombináciou všetkých faktorov - vernosťou Kristovmu evanjeliu pri posväcovaní Božieho ľudu, osobným príkladom, životom v jednote s biskupom a celým kňazským spoločenstvom „budú môcť aj veriaci zdokonaľovať svoju duchovnú obetu“. „Vždy majte pred očami príklad dobrého pastiera, ktorý neprišiel, aby sa jemu slúžilo, ale aby on sám slúžil, a ktorý prišiel hľadať a zachrániť, čo zahynulo,“ zakončil homíliu trnavský arcibiskup Ján Orosch.

 

Slávnostná vysviacka pokračovala po homílii výzvou svätiteľa najprv voči kandidátom diakonátu, potom aj kňazstva, potvrdiť svoj úmysel stať sa skutočne diakonmi a kňazmi. Pokľaknutím pred biskupom každý z nich sľúbil poslušnosť biskupovi a jeho nástupcom. Prostrácia ordinandov diakonátu a presbyterátu počas litánií ku všetkým svätým a následná modlitba a vkladanie rúk arcibiskupa najprv na kandidátov diakonátu a potom presbyterátu, ako aj všetkých prítomných kňazov na oboch kandidátov kňazstva v tichu katedrály patrili medzi najsilnejšie momenty vysviacky. Trnavský arcibiskup prosil konsekračnou modlitbou najprv nad nastávajúcimi diakonmi a potom aj kňazmi o dar sily Ducha Svätého, dobré mravy a odvahu byť dobrými spolupracovníkmi, aby sa evanjelium dostalo všade a všetky národy sa dostali ku Kristovi.

 

Najprv novodiakoni si po konsekračnej modlitbe, s pomocou svojich principálov, obliekli štólu krížom cez hruď a dalmatiku. Z rúk svätiteľa si prevzali evanjeliár a sľúbili žiť a ohlasovať Božie slovo až na kraj zeme. Následne sa prítomní diakoni s novodiakonmi pozdravili znakom pokoja. Podobne sa to zopakovalo i s novokňazmi. S pomocou svojich principálov si obliekli štólu a ornát. Slávnosť pokračovala pomazaním dlaní svätou krizmou, čo je znak osobitného pomazania Duchom Svätým, ktorý robí plodnou ich službu. Ordinovaní kňazi si prevzali z rúk svätiteľa paténu a kalich ako obetné dary svätého ľudu, ktoré je povolaný každý kňaz prinášať Bohu. Potom už nasledoval moment, pri ktorom si všetci prítomní kňazi s novovysvätenými presbytermi vymenili znak pokoja. Viacerí z prítomných kňazov vyjadrili úctu ku kňazskému stavu aj pobozkaním pomazaných dlaní svojich spolubratov - novokňazov.

 

Svätá omša pokračovala liturgiou obety už za účasti novokňazov ako koncelebrantov a novodiakonov ako posluhujúcich pri Pánovom oltári. Na záver svätej omše ďakovali novokňazi svojmu biskupovi za otcovskú lásku, ktorou ich sprevádzal po celý čas ich prípravy na kňazstvo. Pri poďakovaní nezabudli ani na emeritného trnavského arcibiskupa Jána Sokola, ktorý v týchto dňoch slávi 35. výročie biskupskej a 66. výročie kňazskej vysviacky. Rovnako sa poďakovali aj svojim rodičom a predstaveným kňazského seminára. Následne svojmu svätiteľovi a prítomným veriacim udelili novovysvätení presbyteri svoje novokňazské požehnanie. Slávnosť kňazskej a diakonskej vysviacky ukončili apoštolským požehnaním trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. Po vysviacke sa novokňazi a novodiakoni v doprovode svojich rodičov a principálov stretli s arcibiskupom Jánom Oroschom na slávnostnom obede v priestoroch Trnavského arcibiskupského úradu, kde im boli odovzdané dekréty o vysviacke a prvých pastoračných pôsobiskách.