Na prianie, ktoré pred svojou smrťou vyjadril biskup Filo, sa v maďarskom jazyku prihovoril veriacim trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. V závere svätej omše si prítomní vypočuli vyjadrenie úprimnej sústrasti, ktoré zaslal v mene Svätého Otca Františka vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Smútočnému zhromaždeniu sa prihovorili aj košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a rožňavský diecézny biskup Mons. Stanislav Stolárik. V mene spolužiakov Mons. Fila sa rozlúčil Mons. Bartolomej Urbanec a v zastúpení trnavského primátora prehovoril Pavol Tomašovič. Telesné pozostatky zosnulého po skončení pohrebnej svätej omše previezli do jeho rodnej obce Gáň, ktorú si Mons. Vladimír Filo zvolil za miesto svojho posledného odpočinku.

-------------------------------------

Prepis homílie Mons. Stanislava Zvolenského na pohrebnej omši v Trnave

Dôstojný pán Luka Vadakara, sekretár apoštolskej nunciatúry zastupujúci apoštolského nuncia a reprezentujúci Svätú stolicu, drahí bratia biskupi, kňazi, diakoni, drahí zasvätení bratia a sestry, vážená smútiaca rodina, drahí bratia a sestry. Zišli sme sa, aby sme prejavili službu lásky. Aby sme obetovali svätú omšu, aby sme sa modlili, aby sme - ako skutok telesného milosrdenstva - pochovali zomrelého emeritného rožňavského otca biskupa Vladimíra Fila.

Odišiel od nás do večnosti. Skončil sa jeho pozemský život, jeho jestvovanie je v Božích rukách. Ako je naše jestvovanie v Božích rukách od počatia, tak ostáva navždy. Len prejav nášho jestvovania v pozemskom živote - naše telo - v istom bode zomiera. Keďže je teda naše jestvovanie v Božích rukách, chceme sa obrátiť k Bohu, aby sme ďakovali a prosili. A v tomto konkrétnom prípade, aby sme ďakovali Bohu za dar jestvovania otca biskupa Vladimíra - a za to, čím sa z Božej vôle mohol dotknúť životov nás všetkých. Lebo zvyčajne je to tak: slávenie pohrebnej svätej omše a modlitby za zomrelých zhromažďujú tých, ktorí majú vnútorný duchovný vzťah k osobe, ktorej pozemský život sa skončil.

Zhromažďuje spoločne bratov a sestry, mužov a ženy, ktorí nejakým spôsobom boli dotknutí životom zomrelého a chcú Bohu za neho ďakovať a za neho prosiť. Je zrejmé, milí bratia a sestry - v hlbokom rešpekte voči tomu, čo vy, každý z vás, vo svojom srdci nosíte, za čo vy môžete ďakovať Bohu - že život otca biskupa Vladimíra bol pre vás dôležitý; zároveň chceme za neho aj prosiť. Toto zostáva to nádherné a skryté, ale skutočné: spoločenstvo lásky. To, čo je vlastne potvrdením duchovného základu nášho jestvovania a našej komunikácie. Medzi nami a s Bohom.

Predsa však chceme aj nahlas vyjadriť poďakovanie - aj keď ľudsky nedokonalé - tak ako vládzeme, chceme ďakovať aspoň za niektoré dôležité skutočnosti, ktorými sme boli obdarení a za ktoré oslavujeme Boha. Je zrejmé, že sme cez kňazskú službu otca biskupa Vladimíra dostali veľa dobrého. A tak môžeme pripomenúť, keď ďakujeme za dar jeho života, že otec biskup Vladimír Filo sa narodil 15. januára 1940 v Gáni. A keď dospel a volil si životnú cestu, rozhodol sa stať kňazom. Mal túžbu byť učeníkom Ježiša Krista.

A tu mi, drahí bratia a sestry, prichádza akoby prirodzené všimnúť si slová, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu a pozvať vás k tomu, aby sme ich spoločne zvážili. Totiž pred malou chvíľkou sme počuli v úryvku evanjelia slová Pána Ježiša: "Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne." Možno ešte jednoduchšie na pochopenie by bolo "Všetci, ktorých mi dáva Otec, prichádzajú ku mne." Čo to znamená? O každom z nás, drahí bratia a sestry, keď prichádzame k Ježišovi, hovorí Pán Ježiš vo veľkej pokore. Nepripisuje sebe, že my, keď pozeráme na neho, keď ho počúvame, keď duchovným zrakom vnímame Ježišov život, Ježišovu prítomnosť, teda keď sme pri Ježišovi - Ježiš to nepripisuje sebe, ale Otcovi, Bohu.

Podivuhodné. Ježiš hovorí: "Otec vás privádza ku mne." A tak sa vlastne dá povedať, drahí bratia a sestry, o každom jednom z nás, že ak prichádzame k Ježišovi, ak vnímame, ak veríme, ak Ježiša počúvame, snažíme sa podľa neho žiť, Ježiš Kristus nás učí a hovorí: "to Otec robí vo vás". To je to tajomné pôsobenie vo vnútri každého človeka.
A teraz je zaujímavé, že aj otec biskup Vladimír v nejakom bode svojho života išiel k Ježišovi. Ale môžeme tiež povedať, že Boh v ňom pôsobil.

Boh pôsobil v jeho vnútri, aby šiel k Ježišovi, aby pozeral na Ježiša, ba dokonca, aby sa sám rozhodol, že sa chce pridať k Ježišovi a pomáhať iným, aby nezabúdali na Boha, aby na Boha mysleli, aby v Ježišovi videli svojho brata a záchrancu, ktorého máme napodobňovať, podľa ktorého máme žiť. Ježiš Kristus sa tu naozaj prejavuje v podivuhodnej forme, a zároveň nám ukazuje na tajomstvo, ktoré platí pre všetky generácie. Na tajomstvo Božieho pôsobenia v našom vnútri. Na tajomstvo toho, prečo veríme: lebo Boh v nás pôsobí, pomáha nám, aby sme verili.

Prečo sa niekto rozhodne byť kňazom? Preto, lebo Boh pôsobí v jeho vnútri. Ale zároveň Boh Otec je taký láskavý, že pozýva nás všetkých, aby sme sa na tom podieľali. Teraz si to zoberme, že človek môže byť vnímavý na Ježiša Krista, keď sa to aj učí. A môžeme povedať, keď pozeráme teraz na život otca biskupa Vladimíra, že niekde na začiatku jeho života, v jeho detstve, bolo aj prostredie, ktoré v ňom nezabilo vnímavosť pre Boha - ktoré túto vnímavosť pre Boha nepotláčalo, ale napomáhalo. Nechcem povedať, že to len otec a maminka, všetci blízki príbuzní, spolu s ktorými rástol... Iste, zostávame hriešnymi ľuďmi...

Ale predstavte si to tajomstvo: To prostredie napomáhalo, aby niekto bol vnímavý, aby vedel, že Boh je prvý. Aby Boha počúval. A aby mohol začuť aj hlas "Poď za mnou; poď, buď mojím učeníkom osobitným spôsobom." Je to zaujímavé: Boh pôsobí v ľudskom vnútri. Ale má aj pomocníkov, rodičov, príbuzných, priateľov, kňazov, farské spoločenstvo.

A tak ďakujeme Bohu predovšetkým za to, že otec biskup Vladimír rástol ako človek vnímavý pre Boha, pre Boha sa rozhodol a Bohu chcel slúžiť ako kňaz. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1962. Potom pôsobil ako kaplán postupne v Senci, Trnave, Kolárove a Nových Zámkoch. V roku 1966 bol pozvaný otcom biskupom Lazíkom, aby robil ceremonára na biskupskom úrade v Trnave. Potom dostal v roku 1968, keď prišlo isté uvoľnenie, možnosť študovať v zahraničí a urobil v Ríme licenciát z filozofie. Po návrate a zmene situácie bol ustanovený za farára do Veľkého Cetína v roku 1976, kde pôsobil až do politickej zmeny, keď bol pozvaný, aby konal službu biskupa.

17. marca 1990 ho svätý pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa. Otec biskup Vladimír spolu s otcom biskupom Dominikom bol vysvätený tu v tejto katedrále 16. apríla 1990. Tak ľudsky vzaté je to zaujímavé. 25 rokov je od biskupskej vysviacky otca bikupa Dominika a otca biskupa Vladimíra. Pri tej vysviacke sa vo veľkej pokore leží, modlí... A teraz po 25 rokoch sú to vlastne tri mesiace, kedy sme odprevádzali telesné pozostatky otca biskupa Dominika. A teraz odprevádzame otca biskupa Vladimíra. Znova v tomto chráme, ktorý bol pre nich vzácny, lebo tu boli pozvaní k biskupskej službe a prijali vysviacku.

Po biskupskej vysviacke otec biskup Vladimír pôsobil vo viacerých dôležitých úradoch. V rokoch 1990-1991 bol rektorom kňazského seminára v Bratislave, od 1990 do 1998 sa osobitne venoval kánonickému právu. Je pozoruhodné, že on ako zrelý muž, biskup, študoval kánonické právo. Urobil si licenciát z kánonického práva, vyučoval kánonické právo na teologickej fakulte. Zásadným spôsobom rozbehol vyučovanie tohto predmetu. Skriptá, ktoré napísal, sú dodnes materiálom, z ktorého čerpajú študenti. Zásadným spôsobom prispel aj k prekladu Kódexu kánonického práva do slovenčiny. Bol tiež predsedom liturgickej komisie. Podieľal sa na preklade liturgických kníh, ktoré sa používajú pri svätej omši, do slovenčiny. Bol súdnym vikárom metropolitného tribunálu v Trnave až do roku 2002, kedy sa stal biskupom koadjútorom v Rožňavskej diecéze.

V Rožňavskej diecéze potom pôsobil ako biskup koadjútor a ako diecézny biskup, až kým Svätý Otec František prijal jeho zrieknutie sa úradu z dôvodu, že zavŕšil 75 rokov života. Potom ešte bol poverený správou Rožňavskej diecézy ako diecézny administrátor - až do 16. mája 2015, kedy správu a vedenie tejto diecézy prevzal nový diecézny biskup, otec biskup Stanislav Stolárik. A tiež sú to len tri mesiace: dokončil svoje dielo a teraz aj dokončil beh svojho pozemského života. No znova môžme povedať len toľko: jeho jestvovanie je v Božích rukách.

A ešte mi dovoľte na kratúčko všimnúť si biskupské heslo otca Vladimíra. "Pre mňa žiť je Kristus". Toto biskupské heslo je vlastne citácia z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom - a úryvok, v ktorom sa táto formulácia "Mne žiť je Kristus" nachádza, sme počuli aj pred malou chvíľkou ako druhé čítanie. Je zrejmé, že otec biskup Vladimír sa týmto heslom nadchol, keď si ho vybral za svoje biskupské. Túžil naplniť toto heslo "mne žiť je Kristus"... Môžeme sa oprávnene domnievať, že bol nadchnutý všetkými slovami svätého apoštola Pavla, ktoré v súvislosti s týmto vyjadrením "Mne žiť je Kristus" spomínal. Lebo svätý apoštol Pavol hovorí: "Dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou."

Myslím, že aj otec biskup Vladimír prežíval slová apoštola Pavla, ktorý bol presvedčený, že Boha oslavujeme, aj keď príjmeme vo viere smrť svojho tela. Lebo v podstate naša viera hovorí, že naše jestvovanie nie je ohrozené, len naše telo je ranené smrťou. Nech je oslávený Kristus v živote pozemskom aj v pozemskej smrti. Je teda zaujímavé, keď svätý apoštol Pavol hovorí "Mne žiť je Kristus, a zomrieť zisk" - teda prijímam to "byť v tele", aby som telo používal ako nástroj na službu.

Ale stále na pozadí je zrejmé, že to viac, na čo sa teší, je to, čo príde za hranicou smrti. A keď odporúča tým, ktorým sa prihovára, hovorí: "Prosím vás, len stojte pevne, v jednom duchu a svorne bojujte za vieru evanjelia." To je aj odkaz otca biskupa Vladimíra pre nás všetkých. Mne žiť je Kristus, a zomrieť zisk - lebo prídem k Otcovi. Ale kým sme ešte v tele, buďme zjednotení v Božom duchu a uskutočňujme evanjelium, Ježišovo posolstvo v našom živote.

------------------------------------

Príhovor apoštolského nuncia pri pohrebnej omši v Trnave (prečítal Mons. Ján Orosch)

Excelencia, Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS,
drahí spolubratia v biskupskej službe,
smútiaci príbuzní Mons. Fila,
drahí bratia a sestry v Kristovi,

nakoľko nemôžem byť prítomný osobne, chcel by som sa spojiť duchovne s vami všetkými, ktorí ste prítomní v tejto katedrále a prišli ste dať posledné zbohom Mons. Vladimírovi Filovi, ktorého si nebeský Otec povolal k sebe do svojho kráľovstva.

Vyprosujúc od Pána Boha kresťanskú útechu, dovolil by som si vyjadriť moju úprimnú sústrasť príbuzným drahého zosnulého a celej Rožňavskej diecéze v osobe jej nového pastiera, Jeho Excelencie Mons. Stanislava Stolárika.

Pri tejto osobitnej príležitosti, spolu s vami by som chcel ďakovať Pánovi za to, že dal tohto svojho služobníka Vladimíra, ako horlivého pastiera, do služby tejto Cirkvi, ktorá je na Slovensku a predovšetkým partikulárnej Cirkvi v Rožňave.

Počas celého svojho života, tak ako kňaz a potom ako biskup, verne ohlasoval Božie slovo, v istote, že ponúka dušiam zvereným do jeho pastierskej starostlivosti správnu cestu ku spáse.

Predovšetkým by som chcel podčiarknuť dve vlastnosti, ktoré stále charakterizovali život horlivého pastiera: jeho nesporné pridŕžanie sa učenia Cirkvi a jeho úplnú vernosť Petrovmu nástupcovi.

A takto konal nielen v ľahkých chvíľach svojej pastoračnej činnosti, ale hlavne vo chvíľach osobitných ťažkostí, ktoré ho stretávali v živote. Prežívajúc toto všetko, bol stále preniknutý veľkým duchom viery, ktorá mu dávala silu čeliť a prekonať kríže a rozličné životné ťažkosti.

Jeho pastoračná práca bola neskôr charakterizovaná aj fyzickým utrpením, ktoré predovšetkým v jeho posledných rokoch poznačilo jeho existenciu. On ho prijal v duchu viery a istotne ho obetoval za to, aby jeho pastoračná práca priniesla dobré ovocie v prospech dušiam, ktoré mu boli zverené.

Prostredníctvom tejto eucharistickej slávnosti a našej modlitby chceme preukázať nášmu drahému zosnulému posledné gesto kresťanskej lásky, dôverujúc v Božiu blahovôľu a milosrdenstvo. Zverujeme ho Tomu, ktorý je nekonečná dobrota a Otec milosrdenstva, aby ho prijal do svojho večného pokoja.

Pri tejto smutnej príležitosti aj Svätý otec František si praje byť duchovne prítomný prostredníctvom svojej modlitby a svojho posolstva, ktoré si teraz vypočujeme.

---------------------------

Jeho najdôstojnejšej Excelencii Mons. Stanislavovi Stolárikovi, rožňavskému biskupovi. Potom, ako sa dozvedel správu o úmrtí najdôstojnejšieho Mons. Vladimíra Fila, emeritného rožňavského biskupa, Najvyšší Veľkňaz sa duchovne podieľa na smútku, ktorý zasiahol túto diecézu. Spomínajúc na jeho veľkodušnú službu Božiemu ľudu, zvoláva od Pána večnú odmenu prisľúbenú veriacim služobníkom evanjelia a vo viere zmŕtvychvstania v Kristovi udeľuje rodinným príslušníkom oplakávaného vysokého duchovného, Vašej Excelencii a celému diecéznemu spoločenstvu ako aj všetkým prítomným na pohrebných obradoch posilňujúce apoštolské požehnanie.

Kardinál Pietro Parolin, Štátny sekretár Jeho Svätosti.

---------------------------

 

zdroj: www.tkkbs.sk