Pri príležitosti 370. výročia uloženia telesných pozostatkov štyroch Esterházyovcov, padlých v bitke pri Veľkých Vozokanoch, trnavský arcibiskup Ján Orosch okrem iného zdôraznil, prečo je táto spomienka aj po toľkých rokoch dôležitá: „Pretože sú to určujúce postavy našich dejín, ktoré brali vážne svoju zodpovednosť voči svojej viere a svojmu národu a nad rámec svojich vlastných záujmov, osud vlasti bol pre nich dôležitý. Verili, že na všetko, čo urobili, sa nezabudne, že ich obeť nebola zbytočná. Verili, že Boh je spravodlivý a dobrotivý, ktorý pomôže svätej veci z pozadia. V životoch hrdinov, ktorí padli v boji, zohrala bázeň pred Bohom dôležitú úlohu až po vyznanie, že sú Božími stvoreniami a ich protivníkmi. Vyznávali, že každý by mal raz stáť pred Bohom. Ich morálne postavenie a ľudské hodnoty majú kresťanské korene. Vedeli, aká je ich práca a úloha vo svete na mieste, kde ich Boh stvoril. Vedeli, že sila a povzbudenie prídu zhora a budú musieť podať správu o tom, akí sú verní - svojmu národu, svojmu Bohu.“

 

Koncelebrantmi svätej omše boli generálny vikár Trnavskej arcidiecézy vsdp. Róbert Kiss a vdp. Ferenc György, správca fary v Balogu nad Ipľom. Títo dvaja významne prispeli k oživeniu tejto tradície, ktorá sa začala v roku 2002 na mieste vozokanskej bitky a následne v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Táto tradícia pokračuje dodnes.

 

Slávnostnej svätej omši predchádzal veľkolepý sprievod cez mesto, ktorý síce s odvolaním sa na technické problémy s vianočnými trhmi, bol Trnavským mestským úradom presunutý do vedľajších uličiek mesta. Sprievod viedli rytieri Rádu sv. Juraja z Višegrádu, ktorí boli svojho času hlavnými iniciátormi týchto spomienok, za nimi pokračovali Esterházyho husári z Einsenstadtu v Rakúsku a ďalšie tradicionálne skupiny, ktorým táto pamätná udalosť leží na srdci. Najväčšiu pozornosť okoloidúcich pútali bubeníci, ktorí svojim hlasným perkusívnym bubnovaním dali na známosť zvedavým divákom, že 26. novembra 1652 sa konal v Trnave pohreb, ktorého mnohotisícový, veľkolepý sprievod sa ťahal od Kostola sv. Heleny až po vtedajší jezuitský (a zároveň univerzitný) kostol - súčasnú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. Pamiatku svojich predkov svojou prítomnosťou poctil aj potomok slávneho rodu Nicolaus Esterházy.

 

Slávnostnú svätú omšu dôstojne ukončili vstupom do krypty, kde je rodina Esterházyovcov pochovaná, a položením vencov k ich pamätníku.

 

TO ABU informoval Ottó Csámpai,

veľprior Rytierskeho rádu sv. Juraja