Hlavným celebrantom bol trnavský arcibiskup Ján Orosch. Spolu s ním koncentroval emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol, nitriansky biskup Viliam Judák, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Pavčír a synovec arcibiskupa Gábriša, Jozef Gábriš spolu s niekoľkými desiatkami kňazov z Nitrianskej a Trnavskej arcidiecézy. Väčšina z prítomných kňazov boli kňazi, ktorých svätiteľom bol práve arcibiskup Július Gábriš.

 

Spomienkovej svätej omši predchádzala prezentácia o živote a pôsobení arcibiskupa Júliusa Gábriša. V homílii, ktorú predniesol nitriansky biskup Viliam Judák vyzdvihol nebojácnosť voči totalitnému režimu a otcovský prístup zosnulého arcibiskupa voči svojim veriacim a partikulárnej cirkvi. Zároveň vyzdvihol oddanosť a vernosť pápežovi zosnulého arcibiskupa. V závere svätej omše si na svojho svätiteľa s úctou a vďakou zaspomínal aj trnavský arcibiskup Ján Orosch. Ten tak isto ocenil kňazské, ale i biskupské kvality arcibiskupa Gábriša a dal tohto "Pánovho pomazaného" za vzor kňazom ale i biskupom. Po svätej omši nasledoval sprievod k hrobke zosnulého arcibiskupa.

 

Július Gábriš sa narodil 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou. Po skončení ľudovej školy v rodnej obci odišiel študovať na Gymnázium do Zlatých Moraviec, ktoré ukončil 26. júna 1933 maturitou. Ako chlapec prejavil túžbu slúžiť Bohu, roky bol miništrantom, a táto túžba sa splnila po maturite, keď ho prijali do Biskupského seminára v Trnave. Tu prežil ako bohoslovec 3 roky až do zriadenia Bohosloveckej fakulty v Bratislave v roku 1936. Zo seminára z Trnavy prešiel do Bratislavy, kde na Teologickej fakulte ukončil štúdium 25. júna 1938. Za kňaza bol vysvätený na druhý deň 26. júna 1938 v Bratislave biskupom Pavlom Jantauschom, trnavským apoštolským administrátorom.

 

Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, v Holíči, Stupave a v Mojmírovciach. V roku 1938 – 1942 absolvoval Filozofickú fakultu a v rokoch 1940 – 1944 Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, ktorú ukončil 25. novembra 1944 akademickým titulom RNDr. (doktor prírodných vied), ktorý získal ako druhý na Slovensku. V novembri 1941 odišiel z pastorácie učiť na Biskupské gymnázium do Trnavy ako profesor dejepisu, zemepisu, občianskej náuky a náboženstva, kde pôsobil do roku 1950. Od roku 1945 bol správcom Kostola sv. Heleny v Trnave. V roku 1948 sa stal prosynodálnym sudcom. Ako profesor začal byť aj literárne činný. Od roku 1950 bol kaplánom v Mojmírovciach a neskôr pôsobil ako správca farnosti v Jablonici do roku 1962. Potom ho vtedajší biskup Ambróz Lazík preložil do Nového Mesta nad Váhom za správcu novomestskej Prepozitúry.

 

15. mája 1968 ho biskup Ambróz Lazík menoval generálnym vikárom apoštolskej administratúry v Trnave a 18. novembra toho istého roku sa stal infulovaným novomestským prepoštom. Po smrti biskupa Lazíka 20. apríla 1969, menoval pápež Pavol VI. 23. apríla 1969 Júliusa Gábriša za ordinára Trnavskej apoštolskej administratúry s právami rezidenciálneho biskupa. Štyri roky trvalo kým sa Vláda ČSSR a Vatikán dohodli na menovaní štyroch biskupov pre vtedajšie Československo.

 

Dňa 19. februára 1973 boli vymenovaní pápežom Pavlom VI. traja biskupi pre Slovensko - Mons. Jozef Feranec, Mons. JUDr. Ján Pásztor a Mons. Július Gábriš. Konsekrácia sa konala 3. marca 1973 v Katedrále sv. Emeráma na nitrianskom hrade prostredníctvom arcibiskupa, kartáginského neskoršieho kardinála Agostina Casaroliho a spolusvätiteľov biskupov Štěpána Trochtu a Františka Tomáška. Biskup Gábriš si zvolil heslo: „Cum Auxilio Divino“ (S Božou pomocou). Keď bola v roku 1977 zriadená slovenská cirkevná provincia s metropolitným sídlom v Trnave a za katedrálu bol ustanovený Kostol sv. Jána Krstiteľa, Július Gábriš si zmenil svoj erb aj heslo: „Deo Aduivante et Sancta Maria Intercedente“ (S Božou pomocou a na príhovor Panny Márie).

 

Arcibiskup Gábriš bol známy ako výborný kazateľ. Jeho strhujúci prejav, teologicky a filozoficky fundované príhovory podložené históriou, zanechávali veľké stopy v srdciach poslucháčov. Napísal i viacero učebníc pre študentov. Bol prispievateľom do Duchovného pastiera, Katolíckych novín a iných vedeckých časopisov. Arcibiskup Július Gábriš sa krátko pred svojou smrťou vyjadril, že odprosuje všetkých, ktorým vedome alebo nevedome ublížil. Zomieral s úsmevom na perách, keď sa práve rozozvučali zvony trnavského Dómu sv. Mikuláša, ktoré pozývali veriacich na bohoslužby. 13. novembra sa totiž začala novéna k Trnavskej Panne Márii, ktorú vždy otváral biskup. Vtedy tomu však už nemohlo byť tak, lebo stolec trnavského arcipastiera zostal prázdny. On bol pozvaný hlaholom zvonov na audienciu k svojmu Majstrovi, ktorému slúžil celý život.

 

Zomrel 13. novembra 1987 o 15.50 hod. počas svätej omše za zomierajúcich. Pri konsekračných slovách sa mu objavil na tvári blažený úsmev a posledný výdych zomierajúceho veľkňaza bol pri slovách: „Hľa Baránok boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu!“ Piaty deň po jeho smrti dňa 18. novembra 1987 bol stanovený ako deň jeho pohrebu. Pohrebné obrady v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave začali o 9.00 hod. a vykonal ich biskup Jozef Feranec za prítomnosti viacerých kardinálov a biskupov, kňazov zo všetkých kútov Slovenska a nespočetného zástupu veriacich. Pápežským legátom bol arcibiskup a kardinál Achille Silvestrini, arcibiskup Francesco Colasuono a arcibiskup John Bukovský. Nechýbal ani František kardinál Tomášek, pražský arcibiskup a český prímas, ktorý bol osobným priateľom arcibiskupa Gábriša. Po pohrebnej svätej omši previezli telesné pozostatky arcibiskupa Gábriša do rodnej obce Tesárske Mlyňany, kde celebroval zádušnú svätú omšu biskup Ján Pásztor. Za zvukov piesne „K nebesiam dnes zaleť pieseň“ bolo telo arcibiskupa Júliusa Gábriša uložené do hrobky na dočasný odpočinok.

 

Zdroj: www.tkkbs.sk