Úvod svätej omše, ako to býva zvykom vo sviatok Obetovania Pána, sa odohrával pod chórom Katedrály sv. Jána Krstiteľa. Odtiaľ apoštolský administrátor Ján Orosch začal svätú omšu a posvätil hromničné sviece. Zhromaždení rehoľní kňazi si sviece zapálili a v sprievode prechádzali hlavnou loďou chrámu, pričom sa svetlo sviec začalo «rozlievať» i medzi ostatnými rehoľníkmi a veriacimi prítomnými na slávnosti.

 

Svätá omša pokračovala tradičným spôsobom už v presbytériu chrámu. V rámci Bohoslužby slova zazneli čítania v podaní rehoľných sestier.

Potom sa už v homílii prihovoril ku zasväteným osobám otec biskup Orosch. Hneď na začiatku, parafrázujúc len nedávno zosnulého kardinála Glempa, poďakoval všetkým rehoľníkom a rehoľníčkam za ich službu na území Trnavskej arcidiecézy.

Ďalej pokračoval poukázaním na skutočnosť, že mnohí ľudia súčasnosti nežijú plnohodnotne. Problémom by mohol byť neustále viac útočiaci egoizmus, ktorí robí ľudí osamelými. „Osamelosť sa stala najcharakteristickejším znakom dnešnej doby. Z vlastnej skúsenosti (však) vieme, že nemožno žiť plnohodnotným životom bez našich blížnych a bez stretania sa s inými ľuďmi.“ Samozrejme, že sa tu nemyslí iba na fyzické, či zmyslové stretnutia. Skutočné stretnutie je predovšetkým vnútorným aktom, stretnutí duší a sŕdc ľudí, čo zhrnula i zakladateľka hnutia Focolare Chiara Lubichová, keď povedala: „S nikým sa nestretávame náhodou! S nikým sa nestretávame zbytočne!“

Počas vianočných sviatkov sa veriaci dozvedali o mnohých stretnutiach, napr. malého Ježiša s pastiermi alebo s tromi kráľmi z Východu. „Aj dnešné evanjelium na sviatok Obetovania Pána, je evanjeliom veľkých stretnutí“, podotkol biskup Orosch.

Ak sú už naše každodenné stretnutia s ľuďmi také dôležité, o čo dôležitejšie sú stretnutia so samým Bohom? Tu apoštolský administrátor položil všetkým prítomným Bohu zasväteným osobám rečnícku otázku: „Koľkí z nás sme tiež spoznali kňazské či rehoľné povolanie prostredníctvom našich starých rodičov alebo iných starších, chorých, obetavých veriacich našich farností?“

„Pri Ježišovom obetovaní v chráme je aj sv. Jozef a predovšetkým Panna Mária. Práve ona je obrazom Cirkvi, ktorá pokračuje v obetovaní svojich synov a dcér nebeskému Otcovi a spája ich s jedinečnou obetou Ježiša Krista, ktorá je základom a predpokladom každého zasvätenia v Cirkvi.“

Otec biskup uznal, že odolávať vplyvom nepokojného a rozorvaného sveta, nie je pre rehoľníkov a rehoľníčky dneška jednoduché. Preto je v súčasnosti potrebné, „aby sa každý zasvätený život čoraz viac prejavoval ako plný radosti a Ducha Svätého“ aj cez návrat ku Kristovi, ktorý „bol poslušný až na smrť“. Česi prekladajú slovo rehoľa ako «řád», Maďari ako «rend» a to znamená poriadok. „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, i toto príslovie svedčí o Kristovi poslušnom až na smrť, ktorému sa máme vo svojich životoch pripodobňovať.

„Nech je dnešný deň pre nás očistením, obnovou nášho povolania. Aby sme vydávaním svedectva evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti i Božských čností viery, nádeje a lásky, dokonalejšie zosobňovali Ježiša Krista“, dodal otec biskup Orosch na záver svojej homílie.

 

Po homílii nastal moment obnovenia rehoľných sľubov. Všetci prítomní si obnovili svoje rehoľné sľuby opakujúc slová modlitby obnovenia predriekané hlavným celebrantom.

 

Na záver slávnosti sa apoštolskému administrátorovi Jánovi Oroschovi za všetky rehoľné osoby prihovoril páter Dominik Zbigniew Lejman z Rehole sv. Pavla prvého pustovníka. Poukázal na skutočnosť, že „zasvätený život, cez vypĺňanie evanjeliových rád, hoci nepatrí do hierarchickej štruktúry Cirkvi, patrí ale do jej života a svätosti“ a vyjadril túžbu a odhodlanie každej mužskej, či ženskej rehole „slúžiť v duchu vernosti našim rehoľným charizmám, Trnavskej arcidiecéze, lebo predsa rehoľný život, naša misia a poslanie, sa odohráva a plní v Cirkvi, cez Cirkev a z jej rozhodnutia".

 

Po skončení svätej omše sa prítomní v katedrálnom chráme započúvali do duchovnej prednášky pátra Františka Sočufku zo Spoločnosti Ježišovej.

Predstavil v nej pohľad na posledné desaťročie zasväteného života v Cirkvi.

Ďalej prítomným načrtol pohľad Svätého Otca Benedikta XVI. na pramene a ciele povolania zasvätených osôb. „Život v nasledovaní Krista je riskantným podujatím, pretože sme vždy ohrození hriechom, nedostatkom slobody a možnosťou zrady. Preto všetci potrebujeme jeho milosť“, citoval páter František slová Svätého Otca rehoľníkom v rakúskej mariánskej svätyni v Mariazelli v roku 2007, a dodal „poslušnosť Božej vôli a poslušnosť Ježišovi Kristovi sa musí prejaviť v konkrétnom živote v pokornej poslušnosti Cirkvi“.

V záverečnej časti svojho príhovoru sa páter Sočufka snažil predstaviť niektoré príčiny krízy duchovných povolaní. Aby sa mnohé krízy v živote rehoľných komunít súčasnosti dali prekonať, treba si uvedomiť charakteristickú črtu zasväteného života a je ňou poslanie, ako to zdôrazňuje i Svätý Otec Benedikt XVI.: „Poslanie založené na silnej osobnej skúsenosti s Bohom, na dobrej formácii a bratskom živote v komunite, je kľúčom k pochopeniu a oživeniu zasväteného života“.

Výzvu pápeža všetkým zasväteným osobám zhrnul páter Sočufka na záver svojej prednášky do slov: „Hľadať Boha a ponúkať evanjelium“.

 

Stretnutie otca biskupa Oroscha s členmi ženských a mužských reholí pôsobiacimi na území Trnavskej arcidiecézy ukončili malým bratským pohostením v priestoroch jedálne Arcibiskupského úradu.