V sobotu 29. apríla boli farníci seredskej farnosti svedkami významnej historickej i duchovnej udalosti. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, dejinne nazývaný aj „nový kostol“ z roku 1781 (starý kostol vyhorel v roku 1777) bol spolu s prítomným ľudom svedkom prvej konsekrácie, resp. posviacky oltára - obetného stola, vo svojej takmer 240 ročnej histórii. Po 2. vatikánskom koncile sa významne rozlišuje medzi pojmami oltár a obetný stôl, ktorý začal byť súčasťou liturgie až po 2. vatikánskom koncile (1965).

 

V novom obrade (po roku 1965) Kódex kánonického práva odporúča, „aby v každom kostole bol pevný oltár. (Myslíme teraz už obetný stôl.) Menza takého obetného stola má byť kamenná, a to z jedného prírodného kameňa,“ ktorý symbolizuje Krista ako základný kameň svojej Cirkvi. Menza je teda podstatnou časťou oltára ako miesta Kristovej obety a má to byť kamenná doska na pevnom podstavci.

 

V Seredi slúžili až do apríla 2017 menší drevený obetný stôl a ambona (z roku 2005), ktoré sú z roku 1972 a boli iba požehnané, keďže boli z dreva. Aby však mohol byť oltár konsekrovaný, teda „vyňatý z profánneho užívania a udelený charakter trvalého určenia na Boží kult, vyžaduje sa, aby bol zhotovený z prírodného kameňa ako symbol Krista, ktorý je uholným kameňom svojej Cirkvi.“

 

Projekt čiastočnej obnovy presbytéria seredského kostola pripravil s hlbokou symbolikou a osadenie vo svätyni po následnom schválení Liturgickou komisiou a Arcibiskupským úradom v Trnave zabezpečil spolu s ochotnými farníkmi uznávaný akademický sochár a držiteľ ceny Fra Angelico doc. Dušan Králik.

 

Svätá omša, pri ktorej bol oltár posvätený (konsekrovaný) sa konala za prítomnosti trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, keďže posviacku oltára alebo kostola môže vykonať iba nástupca apoštolov, teda biskup na rozdiel od požehnania. Slávnosti sa zúčastnili i kňazi z dekanátu a Trnavského arcibiskupského úradu, ako aj bohoslovci zo seminára v Bratislave. Pri posviacke oltára boli do pripravenej schránky na jeho priečelí umiestnené aj relikvie novodobej slovenskej mučenice blahoslavenej sestry Zdenky.

 

Nový kamenný obetný stôl bol pomazaný na piatich miestach posvätným olejom - krizmou vyliatou do vyrytých krížov na jeho menze. Asistencia kládla na oltár nádobu so žeravým uhlím. Arcibiskup pridal do neho tymián, ktorého vôňa napĺňala chrámový priestor a dym sa vznáša hore ako sprievodná konsekračná modlitba. Na žeravé uhlíky v kadidelnici vložil tymián, aby okiadzal oltár. Následne zapálili bohoslovci zo seminára v Bratislave 7 sviec na oltári a zažali sa svetlá v chráme - svetlo, symbol Krista, ktorý je svetlom sveta.

 

Kostol má byť priestorom pozývajúcim na sústredenie okolo Krista, na liturgické slávenia farského spoločenstva, rovnako aj na tichú osobnú modlitbu jednotlivých veriacich, má byť vkusne udržiavaný, lebo je miestom modlitby, posvätných obradov a príbytkom Otca, Syna i Ducha Svätého. Nový kamenný obetný stôl je posvätený nielen svätenou vodou, ale aj pomazaný posvätným olejom - krizmou, čo navždy budú symbolizovať konsekračné kríže vyryté na piatich miestach na vrchnej časti.

 

TO ABU informoval Andrej Macho