SEREĎ/TRNAVA 25. januára 2016 - Pred desiatimi rokmi, 19. januára 2006, havarovalo pri Hejciach, 20 kilometrov od domovského letiska vojenské lietadlo AN-24, ktoré prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť na Slovensko. Havária si vyžiadala 42 ľudských životov.
Medzi obeťami bol aj plk. Štefan Ivan, pri hrobe ktorého si v Seredi vo štvrtok 21. januára prítomní pripomenuli pamiatku nielen svojho kolegu a kamaráta, ale aj všetkých pasažierov, ktorí pri tomto nešťastí tragicky zahynuli. Spomienkové stretnutie zorganizovali členovia OZ UN – Veteran Slovakia v spolupráci s mestom Sereď, ženijným útvarom Sereď a Zväzom vojakov SR – klub Sereď. Po položení vencov a kvetov k hrobu plk. Štefana Ivana predniesli príhovor pplk.v.v. Rudolf Tóth, predseda Zväzu vojakov SR – klub Sereď a ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek.
Po pietnom akte stretnutie pokračovalo vo farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Seredi pontifikálnou svätou omšou, ktorú celebroval ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek a koncelebrovali vojenský kaplán Ženijného práporu v Seredi por. Peter Dobrovodský a dekan seredského dekanátu Libor Škriputa.
Plukovník Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a pamätáme si ho ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu.
Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova.
Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená. Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a medaily. Ako posledná mu bola v roku 2006 udelená in memoriam medaila za vernosť Ozbrojeným silám SR. Aj napriek tomu, že od tragédie uplynulo 10 rokov, rodinní príslušníci, kolegovia, priatelia na obete tohto nešťastia nezabúdajú.
TO ABU informoval Andrej Macho/ www.seredonline.sk
Zdieľaj
