Čo je to vlastne symbol? Je to znak, ktorý splynul so svojím významom do vnútornej jednoty. Predstavte si srdce, a hneď sa vám vynorí v mysli milovaný človek, červená farba, svadobný deň alebo mesiac jún, zasvätený Ježišovmu Srdcu. A čo vám hovorí citoslovce bim-bam? Už malé dieťa ho chápe vo viacerých rovinách - tento zvukový symbol preňho znamená zvon i kostol, vežu aj svätú omšu. A čo vystreté ramená? Niekto si okamžite spomenie na monumentálnu sochu Krista v Riu de Janeiro, inému tento symbol telesného pohybu pripomenie láskavú mamu, prípadne perfektný zoskok gymnastky z bradiel, či radostný beh dieťaťa do otcovho náručia. Alebo taký výkričník. Takmer vždy vyjadruje varovanie, upozornenie - nech je to na dopravnej značke, v zošite s diktátmi alebo na štítku elektrického prístroja.

 

Symbolom môže byť teda predmet, obraz, písané slovo, zvuk alebo konkrétny znak, ktorý na základe istej podobnosti, asociácie, alebo čisto len dohody zastupuje či reprezentuje niečo iné.

 

Kresťanstvo vždy milovalo symboliku - v liturgii, architektúre, hudbe, maľbe - vôbec v  umení i teológii. Za symbolmi sa totiž skrýva oveľa hlbší zmysel. Čo všetko by sa dalo povedať o liturgických symboloch chleba, vína, vody, soli, kadidla, sviec, popola, oleja... Svoju hlbokú symboliku majú aj liturgické úkony ako kľačanie či státie, zložené ruky, znak pokoja i znamenie kríža.

 

Prítomnosť symbolov a znakov v náboženských tradíciách a umeleckých dielach svedčia o existencii tohto univerzálneho jazyka. Presvedčili sa o tom i veriaci farnosti Považany počas slávnostnej svätej omše v nedeľu 18. septembra, kedy boli požehnané farské symboly - erb i vlajka.

 

Ako sa taký erb alebo vlajka rodí? Na toto dáva odpoveď heraldika - veda, ktorá skúma erby, ich tvorbu, vývoj a používanie. Cirkevná heraldika sa venuje tvorbe a používaniu erbov, pričom v sebe spája jednak všeobecné heraldické pravidlá a zvyklosti erbovej tvorby a jednak špecifické heraldické prvky, platné v Rímskokatolíckej cirkvi. Správne cirkevné erby, ktoré vznikli v spolupráci s heraldikmi, prípadne s heraldickými kozultormi Rímskokatolíckej cirkvi, sa zapisujú do Heraldického registra Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti môže Heraldický register vydať aj slávnostné osvedčenie - erbovú listinu (armáles).

 

Pri návrhu erbu farnosti Považany vychádzal autor Doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. z viacerých prvkov. Keďže farský kostol v Považanoch je zasvätený povýšeniu Svätého kríža, v jeho erbe dominuje zlatý kríž - hlavný symbol patrocínia kostola, ktorý vypĺňa celý štít a rozdeľuje ho na horné a dolné pole. Tento kríž má veriacim pripomínať objímajúcu lásku Boha vo všetkých situáciách ich každodenného života - tých všedných, radostných, ale najmä tých náročných a boľavých. V hornej zelenej časti sú dve sedemcípe zlaté hviezdy, prevzaté z erbu Novomestského dekanátu. Toto je znak bratského spájania, spolupatričnosti, vzájomného prepojenia jednotlivých buniek Cirkvi. Tretí prvok - biely medveď na zelenej pažiti - je prevzatý z erbu kardinála Alexandra Rudnaya, pochádzajúceho z Považian. Heraldik chcel týmto pripomenúť veľkého rodáka obce a povedať to, čo by Ján Kollár vyjadril slovami Slávme slávne slávu Slávov slávnych. Je múdre pamätať na pekné vzory minulosti, najmä nasledovať ich a ďakovať za ne, lebo vďačnosť je pamäťou srdca. Spodné pole farského erbu je modré a viaže sa na mariánske patrocínium kostola Nepoškvrneného Srdca Panny Márie vo filiálke Potvorice. Týmto sa poukazuje na puto medzi farským a filiálnym kostolom ako aj na jednotu medzi všetkými farníkmi. Nad štítom sa nachádza čierny klobúk s dvoma strapcami. Ten podľa pravidiel cirkevnej heraldiky prináleží farárovi a farnosti.

 

Bola to pekná slávnosť, bohatá na obrazy, umocnená dychovou hudbou z Veľkých Kostolian a príhovorom kazateľa. Pán farár Róbert Vacula povzbudil veriacich, aby mali blízky vzťah ku krížu, pretože on je cestou k Otcovi.

 

Po slávnostnej svätej omši nasledovalo milé občerstvenie na nádvorí kostola, ktoré stmelilo farníkov oboch obcí i hodových hostí. Zdá sa, že erb začína spĺňať jedno zo svojich poslaní.

 

Teraz si už len treba priať, aby spomínaný erb i vlajka nestratili svoj obsah. Ak si veriaci pri pohľade na ne uvedomia veľkosť Kristovej obety a pocíta láskavé objatie kríža, ak ich prenikne vďačnosť za katolicitu našej Cirkvi, kde sú putá medzi farnosťami aj filiálkami a ich veriacimi, až pochopia, že ku krížu farského kostola neodmysliteľne patrí aj Matka Mária, patrónka filiálneho kostola, a ak zatúžia pripodobniť sa ich veľkým bratom vo viere, ktorí nás už predišli do domu Otca, potom farské symboly - aj tie považanské - naplnia svoje poslanie. Nech je tak.

 

TO ABU informovala Mária Adamčíková