Slávnosť prenášaná v priamom prenose do celého Slovenska prostredníctvom katolíckej televízie TV LUX (záznam nájdete tu: https://www.tvlux.sk/archiv/play/23884) sa začala procesiou s relikviami svätca, ktoré veriaci slávnostne priniesli do chrámu. V homílii, ktorú predniesol komárňanský farár a dekan, kanonik Róbert Kiss, bola zdôraznená potreba spoznávania Božieho povolania, odvaha odpovedať zvlášť na povolanie ku kňazstvu a potreba podporovať nové kňazské i rehoľné povolania. „Dnešní rodičia chcú deťom pomôcť zorientovať sa v tomto živote. (...) No tento pohľad nie vždy zodpovedá potrebám a túžbam dieťaťa a niekedy aj Božej vôli. Vierou spoznávame, že človek dostal život ako mimoriadny, vzácny dar. (...) Každý človek si vyberá povolanie preto, aby oslavoval Boha a bol iným potrebný (...) Skúsenosť nám hovorí, že okrem lekárov tela, sú potrební aj lekári duše. Pretože chorôb duše nie je menej, nie sú menej ťažké. (...) Ak sú potrebné mnohé povolania, ktorých obetavá a statočná práca pomôže ľuďom na niekoľko desaťročí, tak potrebujeme aj kňazské a rehoľné povolania, ktoré pomáhajú človeku získať šťastie večné. (...) Sv. Marek mal toto na mysli a preto vytrval aj tvárou tvár mučeniu. Pretože nesledoval len časný cieľ.“

 

Sv. Marek Križin (jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci ležiaceho pri Záhrebe) sa narodil v roku 1588 alebo 1589. Bol bystrým dieťaťom, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka, on si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole sv. Ignác z Loyoly). V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. V roku 1616 prišiel do Trnavy, kde mu arcibiskup zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským arcidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom. Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. Tu bol spolu s jezuitmi Štefanom Pongrátzom a Melicharom Grodeckým vojskami Gabriela Bethlena, ktorý organizoval protihabsburské povstanie, mučený a zavraždený. On i jeho spolubratia sa totiž odmietli zrieknuť katolíckej viery.

 

TO ABU informoval Radovan Rajčák