Obrady veľkonočnej vigílie v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa začali v jej predsieni liturgiou svetla – zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Nasledoval sprievod do presbytéria katedrály, počas ktorého arcibiskup Orosch na troch miestach chrámu zaintonoval „Kristus, svetlo sveta“. V katedrále zhromaždení ľudia spevom odpovedali „Bohu vďaka“ a zároveň si od veľkonočnej sviece zapaľovali ďalšie sviece, ktoré si so sebou priniesli. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8,12).

 

Potom nasledoval veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje táto slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Spieval ho osobný sekretár trnavského arcibiskupa Milan Červeňanský.

 

Počas bohoslužby slova si veriaci vypočuli tri čítania zo Starého zákona. Keďže Katolícka cirkev slávi vigíliu ako radostnú slávnosť vzkriesenia, počas oslavnej piesne „Glória“ sa znovu rozozvučali zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Nasledovalo jedno čítanie z Nového zákona, po ktorom už trnavský arcibiskup Ján Orosch zaintonoval slávnostné „aleluja“.

Po evanjeliu sa arcibiskup v homílii prihovoril prítomným kňazom a veriacim. Poukázal na potrebu ticha zvlášť v súčasnej spoločnosti. Cirkev toto bohatstvo, ktorým ticho je, ponúka ľuďom ako liek na dušu. Práve v pôstnej dobe sa dáva veľká váha na ticho, ktoré má byť prípravou na oslavu nášho vykúpenia. Arcibiskup ocenil i veriacich katedrálneho spoločenstva za ich učenlivosť, ktorá sa dala vybadať práve v prežívaní ticha hlavne počas dvoch dní predchádzajúcich Veľkonočnej vigílii - Veľkého piatku a Bielej soboty.

Z tohto ticha sa v Cirkvi rodia mnohé dobré veci. Určite medzi ne patrí úcta k tomu, čo nám Ježiš ponúka skrze Cirkev a úcta k dedičstvu našich otcov. Hluk tohto sveta však nevedie k takejto múdrosti. Hluk diktuje mnohým ľuďom, aby sa pozerali na bohatstvo Cirkvi iba cez prizmu materializmu. A tak niektorí dookola opakujú: "Predajte budovy, pozemky a rozdajte to ľuďom..." Istotne, ak by sa namiesto Eucharistie rozdávali v kostoloch peniaze za rozpredané budovy, to by sme len videli, koľko ľudí by do kostolov chodilo. "Ale kde je tu úcta k tomu, čo naši predkovia na väčšiu slávu Boha vybudovali?", kládol si rečnícku otázku kazateľ a zároveň si odpovedal "veď krása, bohatstvo našich chrámov, napríklad i tejto katedrály, má pomôcť nášmu duchu povzniesť sa k Bohu." Materiálne dobrá sú však iba niečo vedľajšie. "Najväčšie bohatstvo a úloha Cirkvi spočíva predovšetkým vo vzkriesenom Kristovi, ktorý porazil temnotu hriechu. V tejto nádeji na slobodu Božích detí všetkým vyprosujem milostiplné veľkonočné sviatky," zakončil kazateľ Ján Orosch.

 

Po homílii pokračovali obrady Veľkonočnej vigílie liturgiou krstu. Svoje znovuzrodenie z vody a Ducha Svätého očakávala dospelá katechumenka z trnavskej farnosti Tulipán. Liatím v tento svätý večer posvätenej krstnej vody na jej hlavu sa z nej stalo Božie dieťaťa a bola prijatá do Cirkvi. Po jej birmovaní si obnovili krstné sľuby i všetci na bohoslužbe prítomní kňazi a veriaci. Slávnosť pokračovala ďalej liturgiou eucharistie. Veľkonočnú vigíliu v trnavskej katedrále ukončili procesiou vzkriesenia.