Na Centrum pomoci človeku v Piešťanoch, ktoré zriaďuje Trnavská arcidiecézna charita, sa ženy v takýchto situáciách obracajú s tým, že nemajú peniaze na základné životné potreby pre seba a deti. Nejde len o ženy, ktoré žijú na hranici chudoby, ale aj o tie, ktoré majú svoj domov, prácu, vzdelanie, no ich životy zasiahne rozvod, choroba, smrť rodinného príslušníka alebo domáce násilie.

 

Do takejto situácie sa dostala aj vysokoškolsky vzdelaná Alica. Žila usporiadaný život, pokým sa u jej manžela prejavila schizofrénia. Domáce násilie bolo odvtedy na dennom poriadku. Žena s troma deťmi bola  uväznená v domácnosti so psychicky chorým človekom a nevedela si poradiť. „Alica zobrala deti a s niekoľkými taškami skončili v zariadení núdzového bývania. Pomohli sme jej potravinami, oblečením pre deti a podporili sme ju v jej rozhodnutiach. Vďaka partnerskej nadácii sme jej zabezpečili bývanie. Pre pandémiu sa však dostala do ďalších problémov. Nemohla si hľadať prácu, pretože sa starala o deti, ktoré sa v čase pandémie nemohli vrátiť do školy. Navyše, aj rozvod a majetkové vyrovnanie odďaľovala skutočnosť, že sa posunuli termíny súdnych pojednávaní,“  hovorí Edita Karabová, poradkyňa pre špecializované sociálne poradenstvo Trnavskej arcidiecéznej charity.

 

Pandémia situáciu obetí domáceho násilia zhoršila, komplikovali ju zatvorené školy, s úradmi sa komunikovalo podstatne ťažšie, dlhšie sa čakalo na ich rozhodnutia a obetiam neprospievala ani izolácia, ktorá zhoršuje vzťahy v rodine. Obete domáceho násilia majú z týchto dôvodov často problém splácať účty. „V takejto núdzi prichádza na charitu čím ďalej tým viac žien. Povedia nám, že nemajú čo jesť, a tak musíme okamžite riešiť ich základné potreby,“ objasňuje Simona Petrušová, pracovníčka Trnavskej arcidiecéznej charity.

 

Príbeh Gabiky, ktorá prišla do Centra pomoci človeku pred štyrmi rokmi, mal vďaka pomoci pracovníkov Charity dobrý koniec. V jej živote zaúradovalo domáce násilie, pre ktoré takmer skončila s maloletým synom na ulici. Navyše, v šiestom mesiaci tehotenstva. „Gabika našla útočisko v azylovom dome a na Charitu prišla, lebo cela svoju situáciu ďalej riešiť. Pomohli sme jej potravinami a ďalšími potrebami pre ňu a deti, pracovali sme na oddlžení, pomaly sme rozmotávali klbko jej problémov. Našla u nás útočisko a silu naberala pri tvorbe na pracovných dielňach,“ hovorí Simona Petrušová z Centra pomoci človeku v Piešťanoch. Gabika má dnes nový domov, prácu a postavila sa na vlastné nohy.

 

Poradkyňa pre špecializované sociálne poradenstvo Trnavskej arcidiecéznej charity Edita Karabová často počúva od obetí domáceho násilia podobné príbehy. Podľa nej potrebujú v prvom rade psychickú podporu, aby dokázali prekonať traumu. Práve tú na Charite nachádzajú. „Sprevádzame ich celou životnou zmenou. Ideme s nimi na úrady, sťahujeme ich, riešime ich dlhy, učíme ich starať sa o deti, hospodáriť aj komunikovať. Tešíme sa, keď vidíme, že celá táto dlhoročná pomoc má výsledok a naše klientky dokázali zmeniť život k lepšiemu a darí sa im.“

 

TO ABU informovala Trnavská arcidiecézna charita