Pápež František vo svojom rannom zamyslení počas svätej omše v Dome sv. Marty vychádzal z dnešného Evanjelia podľa Lukáša (Lk 5,1-11) v ktorom Ježiš káže zo Šimonovej loďky a keď skončí svoju reč, vyzýva ho hodiť siete. Prvý zázračný rybolov pripomína aj ten ďalší, ktorý sa udial po Zmŕtvychvstaní, keď sa Ježiš opýtal márne sa namáhajúcich učeníkov, či majú niečo na jedenie.

 

Ako podotkol pápež František v oboch prípadoch ide o „pomazanie Petra“: najskôr za rybára ľudí, potom za pastiera. Ježiš mení Šimonovo meno na Peter a on ako „správny Izraelita“ chápe, že zmena mena znamená zmenu poslania. Pre Petra, „hrdého na to, že miluje Ježiša“, druhý zázračný rybolov predstavoval ďalší životný krok vpred.

 

Prvý krok: uznať, že sme hriešnikmi

 

Keď Peter vidí to veľké množstvo rýb, že sa skoro až trhajú siete, vrhá sa na kolená pred Ježišom hovoriac: «Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny». Pápež František pokračoval:

„Toto je prvý rozhodný krok Petra na ceste učeníctva, ako Ježišov učeník, obviniť seba samého: «Som hriešnik». Toto je prvý Petrov krok a aj prvý krok každého z nás, ak chceme kráčať duchovným životom, Ježišovým životom, slúžiť Ježišovi, nasledovať Ježiša, musí tu byť tento krok: obviniť seba samého. Bez obvinenia seba samého sa nedá kráčať životom ako kresťan.“

 

Riziko prázdnych slov

 

Je tu však riziko, objasnil ďalej pápež František. Všetci „vieme, že sme hriešnici“ ale „nie je jednoduché“ obviniť seba samých, že konkrétne my sme hriešnikmi. „Sme veľmi zvyknutí povedať «Som hriešnik»“, ale hovoríme to takým istým tónom, ako keď povieme «Som človek», alebo «Som Talian»“. Obviniť seba samého však znamená cítiť svoju biedu, „cítiť sa biednym“, úbohým pred Pánom. Ide o pocítenie hanby. A to je niečo, čo sa nedeje pomocou slov, ale v srdci.

Peter sa takto opravdivo cítil hriešnikom, vysvetlil Svätý Otec, a potom aj cítil, že je zachránený. Spása, ktorú nám prináša Ježiš, si vyžaduje toto úprimné vyznanie, pretože to nie je nejaká „kozmetická“ záležitosť, ktorá by upravila výzor zopár dotykmi štetca. Ježišova spása premieňa. Ale aby do nás vstúpila, musíme jej urobiť priestor úprimným vyznaním svojich hriechov. Takto človek zakúsi úžas, tak ako Peter, že je zachránený.

 

Neohovárať druhých

 

„Musíme sa obrátiť“, „musíme konať pokánie“, vyzval pápež František a povzbudil k premýšľaniu nad pokušením obviňovať druhých:

„Sú ľudia, ktorí žijú ohováraním, obviňujúc druhých a nikdy nie seba. A keď idem na spoveď, ako sa spovedám, ako papagáj? „Urobil som toto, toto, toto...“ Ale dotýka sa ti srdca to, čo si urobil? Mnohokrát nie. Ideš tam ako na kozmetiku, trošku sa nalíčiť, aby si vyšiel krajší. Ale nevošlo to úplne do tvojho srdca, pretože si tomu nedal priestor, pretože si nebol schopný obviniť seba samého.“

 

Milosť cítiť sa konkrétnymi hriešnikmi

 

Prvý krok je teda milosť. To, že každý sa naučí obviniť seba samého, a nie druhých, vysvetlil Svätý Otec:

„Znakom toho, že človek, kresťan, nevie obviniť seba samého je to, keď zvykne obviňovať druhých, ohovárať druhých, pchať nos do života druhých. To je nepekný príznak. Správam sa takto ja? Je to dobrá otázka, aby sme sa dostali k srdcu. Prosme dnes Pána o milosť byť pred ním s týmto úžasom, ktorý vyvoláva jeho prítomnosť a milosť cítiť sa hriešnikmi, ale konkrétnymi, a povedať ako Peter: «Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny».“

 

Zdroj: www.vaticannews.va