Pápež František sa zaradil medzi najvýznamnejšie návštevy Šaštína. V roku 1987 navštívila Šaštín dnes už svätá Matka Tereza. Svätý Ján Pavol II. sa modlil v miestnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska (1995). V súčasnosti Šaštín každoročne hostí približne 200 domácich a 40 zahraničných pútí.  Celkovo príde do Šaštína ročne takmer 200 000 pútnikov.

 

Ešte pred začiatkom svätej omše Svätý Otec František prešiel vo svojom papamobile pomedzi sektory na otvorenom priestranstve pri Národnej bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Tesne pred tým pozdravil aj ľudí v uliciach Šaštína.

 

Počas svätej omše sa Svätý Otec František prihovoril k pútnikom v homílii:

 

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

 

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

 

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu. Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča. Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

 

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

 

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista. Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom - Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

 

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

 

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti. A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

 

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

 

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

 

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

 

V závere svätej omše predstúpil pred Svätého Otca Františka i bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, aby sa viditeľnej hlave Katolíckej cirkvi poďakoval za túto úspešnú 34. apoštolskú cestu:

 

Svätý Otče, v mene svojom a v mene celej Katolíckej cirkvi na Slovensku Vám ďakujem, že ste slávili túto najsvätejšiu Eucharistiu na slávnosť Sedembolestnej Matky, našej drahej patrónky. Je to veľká pocta a radosť pre národnú mariánsku svätyňu, pre Bratislavskú arcidiecézu a pre celú našu vlasť. Sme veľmi šťastní, že sme pod Vaším vedením mohli vyjadriť našu veľkú úctu a lásku našej nebeskej Matke. Vďaka, Svätý Otec František, že ste popri vašich povinnostiach veľkodušne prijali pozvanie a prišli na Slovensko a že ste zostali s nami až do slávnosti Panny Márie Sedembolestnej, ako ju voláme v našej tradícii.

 

Peter kráčal po slovenskej zemi. Navštívil nielen naše hlavné mesto Bratislava ale aj Košice a Prešov. A naplnil náš sen, aby sme sa s ním mohli stretnúť v Šaštíne. (Viva il Santo Padre).

 

Svätý Otec putoval po Slovensku, aby nám ukázal s Máriou a Jozefom cestu, ktorá vedie k Ježišovi.

 

Vďaka, Svätý Otče, že ste nám znova pripomenuli, že sa máme venovať chudobným, že si nesmieme prestať všímať tých, ktorí zaostali a potrebujú našu pomoc. Vďaka, že ste nás posilnili vo vzájomnom vzťahu katolíkov rímskeho a gréckeho obradu, sme synmi a dcérami tej istej Katolíckej cirkvi. Vďaka, že ste sa stretli s predstaviteľmi židovského náboženského spoločenstva a s predstaviteľmi kresťanských cirkví, s ktorými sa usilujeme hľadať cesty k plnej jednote. Vďaka, za stretnutie s našimi mladými, kde ste im otvorili svoje otcovské srdce. A kde ste nám pripomenuli, aby sme nestratili schopnosť obdivovať a snívať.

 

Vďaka za všetko, Svätý Otče, vďaka. Vďaka, že naši bratia a sestry mohli stretnúť Petra. A mali možnosť počúvať ho a rozmýšľať. Myslím, že ste vo veľmi mnohých nanovo zapálili oheň viery, že ste im dali jedinečnú príležitosť, aby si uvedomili Božie jestvovanie a rozmýšľali nad vlastným vzťahom k Bohu. Sme veľmi vďační za túto príležitosť pre celú našu vlasť. A teraz je našou úlohou, aby sme si plameň viery udržali, aby čím viacerí Pána Boha poznali a milovali a aby sa venovali pomoci blížnym.

 

Vaša Svätosť, prosím, kiež by sme smeli zostať vo Vašom srdci, pamätajte na nás, aj keď sa vrátite do Ríma. Spomeňte si na Slovensko pred Pánom vo Vašich modlitbách a žehnajte nám. Uisťujem Vás, že na Slovensku na Vás často s úctou myslíme, modlíme sa za Vás a často spievame: „Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!“ (Viva e sia benedetto il Santo Padre, Vicario di Cristo!)

 

Po ďakovnej reči predsedu Konferencie biskupov Slovenska nasledovala výmena darov. Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský odovzdal Svätému Otcovi Františkovi dar - moderný obraz Sedembolestnej Panny Márie. Pápež František zasa daroval Bratislavskej arcidiecéze kalich a paténu na slávenie svätej omše.

 

Nakoniec sa Svätý Otec František rozlúčil so všetkými prítomnými pútnikmi a zároveň s celým Slovenskom krátkym príhovorom:

 

Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

 

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

 

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým!

 

Po záverečnom požehnaní daroval Svätý Otec František Sedembolestnej Panne Márii zlatú ružu, ktorú položil pred jej šaštínsku sochu. Tento dar pápeži už tradične zanechávajú na mariánskych pútnických miestach, ktoré navštívia počas svojich apoštolských ciest.

 

Po skončení svätej omše Svätý Otec František nastúpil do pripraveného automobilu, ktorý používal počas celej svojej apoštolskej cesty na Slovensku a sprevádzaný kolónou vládnych limuzín a policajného doprovodu odišiel do Bratislavy, odkiaľ popoludní odcestoval späť do Ríma.

 

Dušan Kolenčík / tkkbs.sk