Na pracovnom stretnutí subkomisie KBS pre katolícke školy 25. augusta 2020 v Banskej Bystrici opakovane zazneli z radov jej znalcov z viacerých diecéz Slovenska vážne výhrady voči sérii príručiek sexuálnej výchovy pod názvom Láske sa treba učiť od autorov Ezia Acetiho a Stefanie Caglianiovej. Keďže túto publikáciu vydalo vydavateľstvo Nové Mesto blízke katolíckemu Hnutiu fokoláre a publikácia je propagovaná v katolíckom prostredí, zaoberali sme sa ňou v rámci našej komisie. Zjavne u mnohých vyvoláva pohoršenie a u mnohých pohoršenie ešte môže vyvolať. Prvý diel knihy, určený deťom vo veku 4 - 7 rokov, bol predmetom krátkej diskusie na stretnutí subkomisie pre katolícke školy (22. januára 2020) a najmä na dvoch pracovných stretnutiach subkomisie pre školské vyučovanie náboženstva (18. februára 2020 a 9. - 10. júna 2020). Aj na základe výhrad formulovaných počas týchto diskusií vydal Mons. Ján Orosch zákaz používať predmetnú učebnicu v katolíckych školách a pri vyučovaní náboženskej výchovy na území Trnavskej arcidiecézy.

 

Pre vážnosť situácie je dôležité, aby sme v tejto veci zaujali jednotné stanovisko. Znalci subkomisie KBS pre katolícke školy nám na ostatnom stretnutí odporučili, aby to bolo stanovisko odmietavé.

 

Najdôležitejšie výhrady k prvej časti predmetnej knihy, ktorých časť odznela aj na spomínaných pracovných stretnutiach subkomisie KBS pre školské vyučovanie náboženstva, sú uvedené na internetovej stránke Arcibiskupského úradu v Trnave. Dovoľujem si však predložiť niektoré z výhrad znalcov subkomisie KBS pre katolícke školy, ktoré odzneli na spomínanom poslednom pracovnom stretnutí a ktoré sa týkajú druhého zväzku predmetnej knižnej publikácie. Tieto výhrady budú istotne taktiež súčasťou viacerých podrobnejších recenzií. Zdá sa, že druhá časť tejto publikácie je omnoho neprijateľnejšia ako prvá (ktorej riziko je pre viacerých plne viditeľné iba v kontexte druhej):

 

Kniha je absolútne nevhodná pre danú cieľovú skupinu (deti vo veku 8 -11 rokov). Je v nej skryté výrazné riziko skorej sexualizácie detí a viacerí znalci ju aj vnímajú ako jasný pokus o skorú sexualizáciu detí.

 

Z publikácie nie je nijak zrejmé, že ide o snahu prezentovať katolícky pohľad na ľudskú sexualitu. To, že publikácia má byť určená prioritne katolíckemu prostrediu je zrejmé iba z toho, kto knihu preložil a vydáva, z propagačných akcií v katolíckom prostredí a najmä odporúčaní či mini recenzií na jej obale.

 

Znalci vyslovili vážne výhrady, že v celom texte absentuje akákoľvek zmienka o manželstve, manželoch či sobáši, nehovoriac o záväznosti celoživotného manželského sľubu. V knihe sa používa iba termín partneri (porov. napr. str. 40: „To sa pravdepodobne stalo aj medzi tvojou mamou a tvojím otcom: vybrali si jeden druhého a rozhodli sa spojiť svoje životy, a založiť si rodinu. Z lásky, ktorú si vzájomne odovzdali, si sa narodil.“ či str. 45, kde je uvedené: „Ako žena alebo muž aj ty budeš môcť splodiť dieťa, priviesť ho na svet a stať sa rodičom.“) Rovnako v celej knihe nie je žiadna zmienka o Bohu ani o Božom zámere s človekom.

 

Publikácia je spracovaná zmätočne, autori aj miestami priamo pripúšťajú, že je nevhodná pre danú vekovú skupinu, ale napriek tomu pokračujú vo svojom pohoršujúcom texte. Na str. 48 napríklad uvádzajú: „Nech ťa to teraz netrápi. Možno si ešte príliš malá na to, aby si dobre pochopila, čo to znamená mať pohlavný styk.“ Napriek tomu na ďalších stranách pre deti, o ktorých podľa predchádzajúcich slov vedia, že sú ešte čisté a nie sú schopné plne pochopiť ľudskú sexualitu v jej fyzickom vyjadrení, vysvetľujú podrobnosti sexuálnej praxe.

 

Spôsob, akým sú spracované jednotlivé témy, vnímajú viacerí znalci veľmi rozpačito a vo viacerých bodoch priamo ako prezentovanie názorov, ktoré sú z pohľadu katolíckeho morálneho učenia heterodoxné. Príkladom je spracovanie témy Čo je to masturbácia? na str.53. Tento problém, s ktorým mnoho mladých ľudí zápasí dlhé roky a vplýva to napr. aj na ich manželský život, je prezentovaný ako niečo dobré, čo súvisí s objavovaním vlastného tela, a text navodzuje dojem, že vekovú skupinu detí na prvom stupni ZŠ nepriamo povzbudzuje, aby začali „experimentovať s dotykmi“. Nerozlišuje sa medzi dobrom a zlom, ako dobré je prezentované to, čo je príjemné.

 

Explicitný návod na použitie prezervatívu, ktorý je v knihe uvedený veľmi naturalistickým spôsobom (na str. 54), viacerí znalci subkomisie, ktorí sú otcami či matkami rodín, označili za priamy útok na nevinnosť dieťaťa vo veku, keď sa pripravuje na prvé sväté prijímanie, žije svoje detstvo a o sexuálnom živote vôbec nerozmýšľa. Je zarážajúce (odhliadnuc od už viackrát zdôrazňovanej úplnej vekovej nevhodnosti), že autori síce okrajovo spomínajú prirodzené metódy plánovania rodičovstva, ale ako niečo, čo je v podstate na rovnakej úrovni ako antikoncepcia.

 

Na tej istej strane publikácie je článok venovaný potratu. Umelý potrat je tu síce veľmi zľahka prezentovaný ako niečo nedobré, ale pod vetu Bolo by pekné, keby sa spoločnosť rozhodla podporiť život každého tým, že by čo najviac odstraňovala príčiny ťažkostí jednotlivých osôb alebo párov by sa istotne podpísali aj aktivisti za právo na umelý potrat, ktorí ho tiež deklaratívne vnímajú ako určité zlo. Nie je tu žiadne rozhodné slovo o tom, že ide o vraždu bezbranného a jeden z najzávažnejších hriechov, ktorý Cirkev vníma ako veľmi ťažký zločin.