Spomienka sa začne o 17.15 hod. modlitbou posvätného ruženca. Po svätej omši bude pobožnosť v krypte, kde sú uložené telesné pozostatky biskupa Hnilicu.

 

Mons. Pavol Mária Hnilica sa narodil sa 30. marec 1921 v Uňatíne v rodine chudobných roľníkov ako najstarší z ôsmich detí. Po skončení povinnej školskej dochádzky pracoval ako robotník na stavbe ciest. V rokoch 1939 – 1940 navštevoval meštiansku školu v Krupine, aby pokračoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. V roku 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, preto musel prerušiť gymnaziálne štúdium, aby v Ružomberku absolvoval povinnú vstupnú prípravu na život v reholi – noviciát. Po jeho skončení v roku 1943 mohol pokračovať na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Maturoval, z dôvodu blížiaceho sa prechodu frontu, v Trnave už vo februári roku 1945. Po maturite odišiel študovať filozofiu do Brna a neskôr do Děčína. Na štúdium teológie sa vrátil do Trnavy, odkiaľ ho v apríli roku 1950 deportovali do Jasova, v dôsledku násilného zásahu proti mužským reholiam. Neskôr ho presunuli do Podolínca a potom do Pezinka. Keďže mal 9. októbra 1950 nastúpiť na vojenský výcvik, z Pezinka ho koncom septembra prepustili.

 

Ihneď po prepustení odcestoval do Rožňavy, nakoľko mu bolo známe, že rožňavský biskup tajne svätí kňazov. Tak sa stalo, že aj jeho 29. septembra 1950 biskup Róbert Pobožný vysvätil za kňaza. Z rozhodnutia rehoľných predstavených bol potom 2. januára 1951 vysvätený za biskupa. Zase to bol biskup Róbert Pobožný, ktorý ho konsekroval. Hnilica potom tajne vysviacal rehoľníkov, ktorí po zatvorení kláštorov tajne dokončili teologické štúdium. Tam vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca. V roku 1952 P. Hnilica ušiel za hranice a v Ríme navštevoval prednášky na Pápežskej Gregoriánskej univerzite, aby si prehĺbil svoje teologické štúdium.

 

Počas II. Vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť, zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Úzko spolupracoval s Chiarou Lubichovou a hnutím Fokoláre, aj s Matkou Teréziou z Kalkaty. V roku 1968 pomohol matke Tereze založiť jej prvý dom v Ríme a na Slovensku v Čadci (1991).

 

24. marca 1984 priamo v moskovskom Kremli v chráme tajne (počas prehliadky) zasvätil celé Rusko Panne Márii, na žiadosť Panny Márie (posolstvo z roku 1917 vo Fatime) a pápeža Jána Pavla II.

 

Z emigrácie sa vrátil na Slovensko až na Vianoce 1989. Po veľmi aktívnom živote trávil dôchodok vo svojom byte v Ríme v Taliansku. 25. marca 2004 bola pápežsky schválená asociácia pápežského práva „Pro Deo et fratribus - Rodina Panny Márie“, ktorej bol prezidentom. Leto roku 2006 strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva tohto spoločenstva v južných Čechách na Nových Hradoch, kde v nedeľu 8. októbra 2006 zomrel. Bol pochovaný 18. októbra 2006 v krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.