"Návštevy ad limina tu boli vždy, ale dnes sa im prikladá oveľa väčší význam, aby tak mohli biskupi naozaj hovoriť so všetkými inštanciami Svätej stolice a tiež so mnou. Pri týchto stretnutiach, počas ktorých sa centrum a periféria stretáva v úprimnom zdieľaní, rastie správny vzájomný vzťah," opísal zmysel pravidelných návštev pred časom dnes už emeritný pápež Benedikt XVI., za ktorého pontifikátu sa konala posledná takáto návšteva slovenských biskupov vo Večnom meste. Biskupi navštívia aj Baziliku sv. Klementa v Ríme, kde sa pomodlia pri hrobe sv. Cyrila. K púti sa môžu pripojiť aj veriaci zo Slovenska. Diecézy zabezpečujú púte samostatne.

Oficiálny program sa začne o mesiac - v pondelok 9. novembra 2015. Biskupi budú sláviť svätú omšu v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Stretnutie s pápežom Františkom je naplánované na štvrtok 12. novembra 2015. Biskupi a veriaci sa s ním budú môcť stretnúť aj počas generálnej audiencie, ktorá sa uskutoční o deň skôr. So slovenskými pútnikmi budú biskupi sláviť sv. liturgiu v Bazilike Santa Maria Maggiore (v utorok 10. novembra o 7:30 h) a sväté omše v Lateránskej bazilike (11. novembra o 17:00 h), Bazilike sv. Pavla za hradbami (13. novembra o 16:00 h) a v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda (14. novembra o 10:30 h).

Tradícia uctenia si hrobov apoštolov Petra a Pavla siaha do najstarších dôb kresťanstva. Za povinné vyhlásil takéto návštevy pápež Zachariáš v roku 743. V novodobých dejinách mali návštevy veľkú dôležitosť pre biskupov, prichádzajúcich z totalitárnych režimov. Tie biskupom spravidla odchod do Ríma zamedzovali, ale keď si to už vzhľadom na tlak medzinárodnej verejnej mienky nemohli dovoliť, bezprostredný kontakt s pápežom znamenal pre biskupov vždy veľkú vzpruhu a upevnenie jednoty s ním i celou katolíckou cirkvou. Z Kódexu kánonického práva vyplýva, že diecézny biskup je viazaný povinnosťou každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave svojej diecézy, prísť si do Večného mesta uctiť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Svätého Otca. Návšteva hrobov sa koná prostredníctvom liturgických slávení.

-----------------------------------------------------------------

Z HISTÓRIE

Tradícia uctenia hrobov apoštolov Petra a Pavla siaha do najstarších dôb kresťanstva. Náznak návštev "ad limina apostolorum" je už v Biblii. Svätý Pavol opisuje, ako vyhľadal Kéfasa – Petra, aby sa s ním poradil. “... po troch rokoch som šiel do Jeruzalema," píše apoštol národov, “aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní”. Keď potom svätý Peter (a Pavol) v Ríme zomiera mučeníckou smrťou, stáva sa Večné mesto - a v ňom Petrov hrob - dôležitým vzťažným bodom rozmáhajúceho sa kresťanstva. V nekropole pod dnešnou Bazilikou svätého Petra sú pri mieste jeho pochovania dodnes čitateľné nápisy typu „svätý Peter, oroduj za nás, pochovaných v blízkosti tvojich ostatkov“. K ostatkom svätého Petra však prúdili aj zástupy živých pútnikov, z ktorých mnohí si iste uvedomovali, že práve Peter dostal od Ježiša poverenie byť „skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev“ (Mt16, 18). Toto putovanie vyjadruje aj vžité slovné spojenie „ad limina apostolorum“, veď tento termín znamenal v kanonickej terminológii „hroby apoštolov“.

Postupom času sa takáto návšteva samozrejme očakávala – ako znak jednoty s Petrovými nástupcami - aj od tých, ktorý majú v cirkvi zodpovednosť za cirkevné spoločenstvá v jednotlivých krajinách, teda od biskupov. Za povinné vyhlásil takéto návštevy pápež Zachariáš v roku 743. Neskôr, v pohnutom šestnástom storočí, v situácii akútneho ohrozenia jednoty kresťanov, potvrdil povinnosť pravidelných biskupských návštev pápež Sixtus Piaty. V konštitúcii Romanus Pontifex biskupov žiadal dostaviť sa povinne a pravidelne do Ríma - na znak poslušnosti Rímskemu Pontifexovi, aby mu vydali počet zo spravovania svojich diecéz a aby zasa oni od neho prijali rady, pomoc i povzbudenie. Periodicita bola odstupňovaná vzdialenosťou biskupských sídiel: talianski biskupi mali povinnosť prísť každé tri, európski každých päť a mimoeurópski každých 10 rokov. Pravdepodobne už v tomto období malo Ad limina okrem návštevy Petrovho hrobu dve základné časti: skupinové prijatie biskupov s hodnotiacim príhovorom pápeža, a individuálne konzultácie s jednotlivými biskupmi.

V novodobých dejinách mali návštevy veľkú dôležitosť pre biskupov, prichádzajúcich z totalitárnych režimov. Tie biskupom spravidla odchod do Ríma zamedzovali, ale keď si to už vzhľadom na tlak medzinárodnej verejnej mienky nemohli dovoliť, bezprostredný kontakt s pápežom znamenal pre biskupov vždy veľkú vzpruhu a upevnenie jednoty s ním i celou katolíckou cirkvou. V roku 1980 napríklad pápež Ján Pavol II. ubezpečil čínskych biskupov o svojich modlitbách, o spoluprežívaní starostí cirkvi v ich krajine, o dojatí z hrdinskej vytrvalosti mnohých veriacich v jednote s Petrovým stolcom. “Tieto správy," povedal pápež, "ma pobádajú modliť sa spolu s vami za tú heroickú Cirkev, aby Pán týchto odvážnych bratov a sestry i všetkých veriacich naplnil darom sily a vytrvalosti”. Podobne o tri roky kubánskym biskupom až trikrát naznačil tému slobody.

VIAC O NÁVŠTEVE AD LIMINA

Diecézny biskup je viazaný povinnosťou každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave svojej diecézy, prísť si do Večného mesta uctiť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Svätého Otca. Uvádza to Kódex kánonického práva (por. kán. 399, § 1 a 400, § 1, KKP). Už svätý apoštol Pavol si pokladal za povinnosť navštíviť prvého pápeža, svätého Petra, aby vo svojom apoštolskom účinkovaní konal v jednote so zástupcom Ježiša Krista. Teraz už biskupi, ktorým je zverená na starosť diecéza alebo iná partikulárna cirkev, nenavštevujú Jeruzalem, ale Mesto čiže Rím, kde svätí Peter a Pavol položili svoj život za Krista a kde sú ich hroby. Biskupi putujú k týmto hrobom a navštívia aj hlavu katolíckej Cirkvi, Rímskeho veľkňaza, a dikastériá Rímskej kúrie.

Návšteva hrobov oboch apoštolských kniežat sa koná prostredníctvom liturgických slávení. Návšteva diecézneho biskupa u biskupa univerzálnej Cirkvi nie je iba jeho osobným stretnutím, ale aj stretnutím veriacich jeho diecézy, ktorí ho na návšteve sprevádzajú, s biskupom katolíckej Cirkvi. Návšteva diecézneho biskupa sa nevyhnutne koná formou liturgických slávení. Na poprednom mieste je to slávenie Eucharistie. Predovšetkým sa odporúča slávenie svätej omše za prítomnosti a účasti veriacich, ktorí sprevádzajú svojho biskupa, v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a v Bazilike svätého Pavla za hradbami. Okrem týchto dvoch slávení sa veľmi odporúča slávenie svätej omše aj v ďalších dvoch bazilikách a to v Lateránskej a v Santa Maria Maggiore. Pri návštevách týchto bazilík sa okrem svätej omše môže konať aj slávenie liturgie hodín, alebo bohoslužby slova.

ROZPIS LITURGICKÝCH SLÁVENÍ počas najbližšej návštevy ad limina apostolorum je možné nájsť ::TU::

 

zdroj: www.tkkbs.sk