V deň 11. výročia smrti biskupa Pavla vo svojej homílii biskup Stolárik vyzdvihol neoceniteľnú službu, ktorú zosnulý biskup počas svojho života vykonával po boku pápežov Pavla VI. a Jána Pavla II. V úvode homílie pozdravil prítomných príbuzných, zvlášť sestru zosnulého biskupa, a vyjadril aj svoju radosť nad tým, že ako nástupca rožňavského biskupa môže predsedať tejto svätej omši. S biskupom Hnilicom ho spája aj tá skutočnosť, že v tej istej nemocničnej kaplnke v Rožňave, v ktorej bol biskup Hnilica vysvätený za kňaza, bol biskup Stolárik pokrstený.

 

Plný dojmov z diecéznej púte vo Fatime, z ktorej sa vrátil len pred dvoma dňami si spomínal: Dívajúc sa na dve sochy obrovských postáv cirkevných dejín, blahoslaveného pápeža Pavla VI. a svätého Jána Pavla II. - s takou hrdosťou, ale aj vďakou Pánu Bohu som sa na ne pozeral - že v ich tesnej blízkosti bol syn nášho národa, ktorý ich informoval o náboženskej situácii vo vtedajšom Československu, ale aj osvetľoval nádheru fatimského posolstva.

 

Spomenul dobre známy rok 1967, kedy počas púte Pavla VI. do Fatimy sa biskup Hnilica dostáva na predné stránky tlače, keď fotografie, na ktorých je v blízkosti sestry Lucie po boku Svätého Otca obleteli svet. A tiež rok 1984, kedy v zjednotení s Jánom Pavlom II. zasvätil v Moskve Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pripomenul aj stretnutie biskupa Hnilicu so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. ešte dávno pred atentátom, kde mu hovoril o fatimskom posolstve a o prosbe Panny Márie, aby pápež s biskupmi celého sveta zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: Išlo o stretnutie dvoch plne mariánskych biskupov. Jeden to vyjadroval svojim pápežským heslom: Totus tuus Maria a druhý svojím zasvätením, ktoré s povolením predstavených ako novic vykonal 8. decembra 1942 a napísal ho vlastnou krvou.

 

Kazateľ hovoril aj o tom, že nemôžeme biskupa Hnilicu zaškatuľkovať len do vtedajšieho času, lebo by nám mohlo uniknúť jeho prorocké videnie: Vedel, že komunizmus padne, lebo to prisľúbila Panna Mária, ale všetkým nám odkazoval, či priam varoval, aby sme dávali pozor na to, čo príde potom. Príde také opadnutie, ľahostajnosť, veľmi slabá ostražitosť a do tohoto priestoru vstúpia rôzne sily ponúkajúce mnohé otrávené návnady, prostriedky, ktoré budú ničiť človeka, rodinu, spoločnosť a to tu máme. Teda jeho pohľad bol nielen ohraničený na vtedajší čas, ale dokázal preniknúť za obzor. Svoju homíliu zakončil slovami: A tak aj dnes si uvedomujme, aký veľký dar sme dostali ako národ aj v osobnosti biskupa Hnilicu. Zbavme sa alebo prosme o silu zbaviť sa viacerých nánosov klamstiev, ktoré na nás lepí kdekto a pozerajme vo svetle Božom na cesty týchto mučeníkov, vyznavačov, svedkov vtedajšieho času a prorokov našich čias.

 

Medzi obetnými darmi nechýbal ruženec a svieca, prinesené rehoľnými sestrami, ktoré biskupa Hnilicu dobre poznali. Chlieb a hrozno priniesli mladí, oblečení v krojoch. Ďakovné slová slávnostnému kazateľovi v závere svätej omše boli doprevádzané súhlasným potleskom, keď mu bola vyslovená vďaka za to, že vo svojej homílii priblížil život a pôsobenie biskupa Hnilicu. V srdciach veriacich, ktorí biskupa Pavla dobre poznali, sa totiž upevňuje presvedčenie, že dozrieva čas, aby sa podnikli kroky k otvoreniu procesu blahorečenia.

 

Počas pobožnosti v krypte sa veriaci pomodlili krátku modlitbu anjela pokoja: Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím za odpustenie pre tých, ktorí neveria v teba, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa. Túto modlitbu sa aj biskup Pavol často modlil a bola mu posilou pri jeho neúnavnom apoštoláte, keď v plnej dôvere v Božie milosrdenstvo konal službu lásky. Modlitbe predchádzali slová sestry Lucie z Fatimy, ktorá vo svojej knihe Výzvy fatimského posolstva píše: Apoštolát je pokračovaním Kristovho poslania na zemi, musíme byť spolupracovníkmi na jeho diele vykúpenia, na spáse duší. Sestra Lucia hovorí ďalej o apoštoláte modlitby, apoštoláte obety a apoštoláte lásky. Apoštolátom lásky, podľa sestry Lucie, je Kristov život v nás, keď sa odovzdávame Bohu pre službu blížnym.

 

Vo vedomí, že aj život biskupa Hnilicu bol životom služby lásky, prítomní vo svojich modlitbách ďakovali Bohu za všetko dobré, čo biskup Pavol počas svojho života vykonal, za jeho neúnavný apoštolát pri šírení úcty k Božiemu milosrdenstvu, za jeho synovskú odovzdanosť Nebeskej Matke, ktorej sa už ako novic úplne zasvätil, za jeho vernosť a vytrvalosť pri ohlasovaní fatimského posolstva a za znamenia jeho života, prostredníctvom ktorých sa ľudia mohli dozvedieť o Božej láske, dobrote a milosrdenstve. Po záverečnom požehnaní sa aj jednotliví veriaci mohli na malú chvíľu priblížiť k hrobke biskupa Pavla a zotrvať vo vrúcnej modlitbe.

 

TO ABU informoval P. Pavol Benedict Lipták Opus J.S.S.