Slávnostná liturgia za účasti svätiteľa, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, generálneho vikára vsdp. Petra Šimka, kancelára kúrie vsdp. Dušana Kolenčíka, provinciála saleziánov don Petra Timka, domácej komunity saleziánov, ako aj „štartérom“ prestavby don Petrom Jackom sa začala spolu s množstvom veriacich privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu. Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním svätenou vodou nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola. Pred čítaním lekcií otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu.

 

Po homílii otec arcibiskup konsekroval nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Počas pomazania a posviacania oltára mal otec arcibiskup oblečenú zásteru menom gremiál, používanú osobitne práve pri posviacke kostola, vysviacke kňazov alebo aj pri umývaní nôh vo Štvrtok svätého týždňa. Až po požehnaní oltára bola naň prestretá oltárna plachta, prinesená kvetinová výzdoba a na oltár sviece, zapálené po modlitbe. Na záver svätej omše, po krátkej adorácii bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku. Celebrantovi a svätiteľovi ďakoval za dar posväteného kostola don Peter Kvašňovský, správca kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala. Saleziáni sú vďační aj za pomoc Trnavského arcibiskupského úradu, kde niekoľkokrát prišli prosiť o finančné prostriedky na dokončenie stavby, čo – ako povedal otec arcibiskup – si tiež vyžaduje odvahu. Celú slávnosť konsekrácie obnoveného kostola sprevádzal zmiešaný zbor saleziánskej farnosti na Kopánke.

 

Saleziáni na Kopánke dali posviacke nových priestorov kostola šmrnc a ducha riadnej oslavy: sobotňajšia slávnostná svätá omša s konsekráciou kostola bola stredom programu, ktorý sa začal už v piatok mládežníckou svätou omšou na ihrisku, mimochodom, tiež zánovnom. Na svätú omšu bol prinesený aj veľký strom – kmeň ako symbol rastu tohto diela počas osemdesiatich rokov prítomnosti saleziánov. Strom bude zasadený na nádvorí ako pripomienka tejto slávnosti. Po nej nasledoval zábavno-súťažný program, mladých čakalo aj prekvapenie. Aktivity pokračovali aj po posviacke slávnostným spoločným obedom všetkých prítomných, gazdinky priniesli koláče, slané a iné pohostenie, atmosféra bola nezabudnuteľná. Deti čakalo divadlo Na hojdačke, rodiny si užili súťažno-zábavný program Kopánka pre všetkých. Večer čakalo účastníkov slávnostné otvorenie všetkých priestorov a koncert speváka Bystríka s kapelou. V nedeľu farnosť oslávila saleziánsky sviatok Panny Márie Pomocnice svätou omšou na ihrisku. Svätú omšu celebroval don Peter Timko, provinciál saleziánov. Hovoril o zázraku dnešných čias, ktorý sa udial na Kopánke podobne, ako kedysi zažil don Bosco zázrak na Valdoccu. Slovo „zázrak“ rozdelil na dve slová – ZA ZRAK – čo nás má naučiť pozerať sa očami aj za to všetko, čo sa dialo v pozadí rekonštrukcie. Popoludnie potom už patrilo u saleziánov obľúbenému športu v podobe futbalového turnaja Kopánka cup. Heslom trojdnia posviacky kostola bolo „Kopánka pre všetkých“ – a davy ľudí, ktorí stále prichádzali do priestorov saleziánskeho diela, naplnili toto heslo do bodky.

 

Ako vníma dar nového posväteného chrámu don Juraj Kovaľ, direktor komunity saleziánov na Kopánke? „Pre nás je to historická udalosť, na ktorú budeme dlho spomínať. Posviacka kostola je najväčší sviatok, väčší ako sviatok niektorého svätého, preto sa z toho veľmi tešíme. Doteraz bol kostol v provizórnych podmienkach, takže to, že sa ho podarilo zrekonštruovať, je ten najväčší dar, aký sme mohli dostať. Celá komunita na Kopánke sa z tohto diela tešila o to viac, že slávime aj 80. rokov príchodu saleziánov na Kopánku. Aj preto sme chceli pripraviť veľkú slávnosť, chystali sme ju tri mesiace. Keďže tu cez víkend bolo na programe množstvo ľudí – aj neveriacich, ktorí videli naše aktivity, hudbu, súťaže, veríme, že sa tento potenciál nového kostola zúročí.“

 

Svoje slovko k celej atmosfére nám dala aj saleziánka-spolupracovníčka Martina Chvostálová. Pred dvoma rokmi 25. mája 2020 si tesne pred ohlásením prestavby neveriacky odfotili priestory starého kostola, hlasy k tomuto počinu boli kadejaké. Samotné práce na prestavbe však veľmi spojili farnosť. Každý oznam saleziánov s prosbou, čo potrebujú, znamenal vždy otvorené srdce a pripravené ruky na pomoc. Vznikali nové priateľstvá, ktoré sa najlepšie rodia pri práci. Nie vždy sa všetkým dalo prísť pomáhať, ale ako saleziáni zdôrazňovali, veľmi potrebná bola a je aj modlitebná pomoc. Pre brigádnikov sa varil guláš, pomáhal každý, aj deti, atmosféra pri príprave bola výborná, skvelé rozhovory a zblíženie sa ľudí. Zázrakom bolo aj finále pred vysviackou: zrazu pribudla zeleň – tráva, stromy... Celý príbeh prestavby kostola vnímajú ako obrovský Boží dar.

 

Bohu vďaka za tento dar viery, odvahy, spojenia spoločenstva a obnoveného chrámu, v ktorom môžu všetci v dobrých vzťahoch radostne chváliť Boha!

 

TO ABU informovala Mária Kohutiarová