Vatikán len pred pár dňami rozhodol o zrušení Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne po tom, čo sa tento Rád dostal do sporu s Trnavskou arcidiecézou. Môžete popísať historický vývoj tohto sporu?

 

Dovoľte, aby som upresnil, že tu nejde o spor Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne a Trnavskej arcidiecézy, ale o spor medzi Teritoriálnym opátstvom sv. Martina na Panónskej hore v Maďarsku a Trnavskej arcidiecézy. Ide o spor trvajúci takmer sto rokov, týkajúci sa usporiadania jurisdikčných a niektorých ďalších cirkevných otázok medzi maďarskou a slovenskou Cirkvou. Kým všetky ostatné slovenské, aj maďarské cirkevné subjekty (diecézy, rehole) rešpektovali nariadenia Svätej stolice, cirkevné a štátne predpisy, jediný cirkevný subjekt, ktorý nerešpektoval tieto predpisy, obzvlášť v jurisdikčnej právomoci, bolo Teritoriálne opátstvo sv. Martina na Panónskej hore v Maďarsku. Tento spor zbytočne zaťažoval vzájomné vzťahy medzi slovenskou a maďarskou Cirkvou v čase trnavských biskupov Jantauscha a Lazíka. Tieto nedorozumenia boli Svätou stolicou zásadne riešené za biskupa Gábriša v roku 1977 vydaním apoštolskej konštitúcie Praescriptionum Sacrosancti Concilii. Po vydaní tohto dokumentu sa považoval spor do budúcna za uzavretý. Napriek tomu po páde komunistickej totality došlo k znovuotvoreniu starého sporu z dôvodu nerešpektovania stanovených pravidiel, čo si vyžiadalo posledný zásah Svätej stolice vydaním spomenutého dekrétu.

 

Svätá stolica vydala dekrét o zrušení Rádu sv. Benedikta v Komárne. Čo toto rozhodnutie znamená pre Trnavskú arcidiecézu?

 

Predovšetkým je nám ľúto, že záležitosť zašla až tak ďaleko, že nebolo možné dospieť k vzájomnému porozumeniu a k dohode medzi Trnavskou arcidiecézou a Teritoriálnym opátstvom v Pannonhalme. Opátstvo nenaplnilo stanovené podmienky a situácia eskalovala až tak, že spor musel byť riešený až na Štátnom sekretariáte. A čo toto rozhodnutie pre nás znamená? V prvom rade je potvrdením správnosti všetkých krokov trnavského arcibiskupa Jána Oroscha vo vzťahu k Rádu sv. Benedikta v Komárne a k Teritoriálnemu opátstvu v maďarskej Pannonhalme, ktoré boli v priebehu roka 2014 vykonané. V druhom rade ide o potvrdenie kontinuity historickej línie, ktorú Svätá stolica uplatňovala od roku 1918, pričom túto cirkevno-politickú líniu Svätej stolice rešpektovali a do života sa snažili uvádzať všetci trnavskí ordinári. V neposlednom rade príde k upokojeniu situácie, čo vytvorí priestor pre nový začiatok.

 

Hovoríte o nenaplnení podmienok pre vznik a pôsobenie rehoľného spoločenstva. O aké podmienky vlastne išlo a kto stanovil tieto podmienky?

 

Išlo o podmienky vyplývajúce z Modu Vivendi uzavretého medzi Svätou stolicou a Československom, apoštolských konštitúcií pápeža Pavla VI. Praescriptionum Sacrosancti Concilii a Qui divino z 30. decembra 1977, ako i ďalších cirkevno-právnych predpisov, ktoré zhrnul vo svojom dekréte vtedajší trnavský arcibiskup Ján Sokol v roku 1990. Uvedením týchto podmienok vtedajší arcibiskup iba zosumarizoval existujúci právny rámec a z toho vyplývajúce podmienky, za akých mohol pannonhalmský arciopát vytvoriť benediktínsku rehoľnú komunitu v Komárne. Tieto podmienky v zjednodušenej forme boli: 1. Vytvorenie rehoľnej komunity nezávislej od Pannonhalmy. 2. Vytvorenie noviciátu. 3. Prijatie pastoračnej starostlivosti vo farnostiach.

 

Pannonhalmský arciopát sa v minulosti vyjadril, že v Komárne existovala komunita, a že sú tam Rádom sv. Benedikta naďalej vykonávané pastoračné aktivity. Trnavská arcidiecéza naopak hovorí o neexistujúcej komunite a o neexistujúcich pastoračných aktivitách. Kde je teda pravda?

 

Na otázku, kde je pravda, podľa môjho názoru, dala Svätá stolica odpoveď vydaným dekrétom. Rád zrušila. Komunitu predsa tvoria minimálne dvaja členovia rehole žijúci podľa rehoľných pravidiel trvalo v kláštore. Rehoľnú komunitu nemôže tvoriť iba nejaký jeden laik. Od posledných rokovaní medzi trnavským arcibiskupom a pannonhalmským arciopátom za účasti apoštolských nunciov v SR a MR v roku 2007 bolo zrejmé, že Pannonhalme nezáleží na obnovení rehoľnej komunity. Naopak, prítomnosťou ekonóma na týchto rokovaniach začalo byť zrejmé, že tu išlo iba o majetkovú otázku. Totiž v otázke existencie Rádu sv. Benedikta nejde o existenciu rehoľnej komunity, ale o existenciu fiktívnej organizácie, prostredníctvom ktorej boli zo slovenského územia odčerpávané majetkové výnosy. Tie sa strácali v anonymite.

 

V dekréte Svätej stolice sa píše, že Rád sv. Benedikta v Komárne bol zrušený aj z titulu nenaplnenia podmienky, že v tomto meste mala byť vytvorená nezávislá benediktínska komunita. Čo to znamená, že sa mala vytvoriť nezávislá rehoľná komunita nepodliehajúca pod Teritoriálne opátstvo v maďarskej Pannonhalme?

 

V súvislosti s pôsobením benediktínov na Slovensku sa predpokladalo vytvorenie či už jedného kláštora sui iuris alebo viacerých kláštorov, ktoré by mali svojich vlastných rehoľníkov, ktorí by si spomedzi seba zvolili vlastného predstaveného, teda opáta. Podmienkou bolo, že benediktínski mnísi patriaci do Slovanskej benediktínskej kongregácie na Slovensku nesmú mať za svojho predstaveného arciopáta v Pannonhalme, ale mali si spomedzi seba zvoliť vlastného opáta, ktorý by sídlil na Slovensku. Teda arciopát v maďarskej Pannonhalme nemohol a nesmel jurisdikčne zasahovať na slovenské územie. Napriek tomu sme napokon všetci boli svedkami toho, že za fiktívnu komunitu v Komárne nevystupovali komárňanskí mnísi, ale sám pannonhalmský arciopát.

 

Môžete nám stručne vysvetliť, čo je to teritoriálne opátstvo?

 

Je to samostatná územná jednotka v Cirkvi, ktorá je totožná s diecézou. Opát na jej čele má to isté postavenie ako diecézny biskup. V kontexte Pannonhalmského opátstva treba vnímať dve roviny. V prvej rovine vidíme arciopáta v Pannonhalme, ktorý má postavenie obdobné ako biskup v diecéze; aj arciopát spravuje svoju vlastnú diecézu tvorenú z farností. V druhej rovine vidíme, že pannonhalmský arciopát zároveň vystupuje ako predstaviteľ rehoľného spoločenstva, ktorému podliehajú benediktínski mnísi v kláštore.

 

Jednou z vecí, ktorá pred takmer rokom rezonovala v médiách, bol majetkový spor medzi Rádom sv. Benedikta v Komárne a Trnavskou arcidiecézou. O čom vlastne bol tento spor?

 

Majetkový spor bol iba zástupnou témou. Nosnou líniou celého sporu bolo nenaplnenie rámcových podmienok, za ktorých rehoľné spoločenstvo malo vzniknúť a pôsobiť. Majetkové záležitosti boli zásadne upravené apoštolskou konštitúciou Praescriptionum Sacrosancti Concilii z roku 1977. Potvrdené boli Štátnym sekretariátom – Oddelením pre vzťahy so štátmi v roku 2011. Trnavská arcidiecéza sa vo svojej argumentácii pridržiavala týchto dokumentov.

 

Prečo sa to celé riešilo až v roku 2014, ak súhlas so vznikom komunity, spolu s pravidlami, bol udelený v roku 1990?

 

Zo začiatku Teritoriálne opátstvo v Pannonhalme robilo kroky, ktoré dávali nádej, že sa v Komárne vytvára komunita v zmysle zadefinovaných podmienok. Avšak, ako čas plynul, vytvorená komunita 3 – 5 členov sa neskonštituovala do nezávislej rehoľnej komunity formovanej tak, aby viedla pravý rehoľný život s benediktínskou spiritualitou. Naopak, v roku 1995 bola rehoľná komunita v Komárne zapísaná v Konštitúcii Maďarskej benediktínskej kongregácie ako komunita podliehajúca a závislá od Teritoriálneho opátstva sv. Martina na Panónskej hore v Maďarsku. Táto konštitúcia bola schválená v roku 1996. Komárňanská komunita sa však zakrátko rozpadla a v ďalšom období už zostal po nej iba prázdny kláštor a označenie Rád sv. Benedikta, ktorý nemal nič spoločné s cirkevným poslaním.

 

Viete si predstaviť, že by ste znovu dovolili benediktínskym mníchom pôsobiť na území Trnavskej arcidiecézy?

 

Trnavská arcidiecéza si vysoko váži a oceňuje prínos, ktorým rehoľné komunity obohacujú život cirkevných spoločenstiev. Preto, samozrejme, tak ako sme vždy s radosťou uvítali vstup iných rehoľných spoločenstiev do arcidiecézy, tak sme pripravení viesť dialóg aj s Benediktínskym rádom. Z tohto dialógu by v budúcnosti hypoteticky mohlo prísť k založeniu novej nezávislej Benediktínskej komunity na slovenskom území v rámci Slovanskej benediktínskej konfederácie. Spomenutý dialóg však musí byť vedený v intenciách rozhodnutí Svätej stolice a pastoračných požiadaviek Trnavskej arcidiecézy.

 

vp

 

zdroj: www.konzervativnyvyber.sk