Rok viery otvorili vo štvrtok 11. októbra 2012 aj v Trnavskej arcidiecéze. Na úvod slávnostného dňa celebroval Mons. Ján Orosch, apoštolský administrátor „sede vacante“ spolu s asi 100 kňazmi za účasti mnohých veriacich svätú omšu v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa, ktorá prebiehala časovo paralelne so svätou omšou pápeža Benedikta XVI. vo Vatikáne.
Po slávnostnej svätej omši sa prítomní kňazi odobrali do priestorov budovy Marianum, kde pokračovalo otvorenie Roka viery celodiecéznou kňazskou rekolekciou, počas ktorej si prítomní vypočuli krátky klavírny koncert študentky Pedagogickej a sociálnej akadémie blahoslavenej Laury v Trnave Ivony Siartovej. Po ňom sa ku kňazom arcidiecézy prihovoril ešte raz biskup Mons. Ján Orosch. Nasledovala prednáška riaditeľa Arcidiecézneho školského úradu dp. Jána Hallona, zodpovedného i za kňazskú formáciu v arcidiecéze, na tému „Rok viery a nová evanjelizácia“.
Popoludní sa prítomní kňazi presunuli do Baziliky svätého Mikuláša. Tu si vypočuli prednášku správcu farnosti Dvorníky, dp. Stanislava Lieskovského na tému „Panna Mária – žena viery“.
Slávnostné otvorenie Roka viery bolo zavŕšené loretánskymi litániami, zasvätením arcidiecézy pod ochranu Panny Márie pred jej milostivým obrazom a záverečným požehnaním apoštolského administrátora „sede vacante“ Mons. Jána Oroscha.
Apoštolský administrátor "sede vacante" Mons. Ján Orosch sa v homílii slávnostnej svätej omše zameral na vysvetlenie významu viery, ktorú vychádzajúc z textu dokumentu II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes prirovnal k tvrdému boju proti mocnostiam temnosti ťahajúcemu sa celými ľudskými dejinami od počiatku sveta až do posledného dňa (porov. GS 37). Tento boj potvrdzuje aj podobenstvo z evanjelia, ktoré si kňazi a veriaci vypočuli počas Liturgie slova „O kúkoli medzi pšenicou“.
Apoštolský administrátor sa obrátil na prítomných kňazov slovami P. Etiena Richera: „Pastoračná služba kňaza je vždy predmetom duchovného boja. Ako kňazi odovzdávame veriacim zbrane, aby mohli viesť dobrý boj viery“.
Ďalej odcitoval Rímsky pontifikál, ktorý v Obrade vysviacky kňazov takto vymenúva úlohy kňaza: „... bude vykonávať úlohu učiteľa v mene Učiteľa Krista – vaša náuka nech je teda pokrmom pre Boží ľud a váš príkladný život nech je potechou veriacim! Vaše ruky budú vo sv. omši prinášať na oltári nekrvavým spôsobom obetu Krista... Krstom budú pripájať ľudí k Božiemu ľudu, vo sviatosti pokánia budete v mene Kristovom i v mene Cirkvi odpúšťať hriechy, svätým olejom budete posilňovať chorých. Budete vykonávať posvätné obrady, ... modliť sa nie len za Boží ľud, ale za celý svet. Usilujte sa, aby ste veriacich zjednocovali v jednu rodinu...!“
Obrátiac sa na všetkých prítomných, biskup Orosch položil rečnícku otázku: Ako sa teda stať bojovníkmi v armáde živého Boha?
O tom sa môžeme poučiť z biblickej udalosti opisujúcej boj medzi Dávidom a Goliášom. Tento boj medzi Izraelom a Filištíncami je duchovným bojom. Na jednej strane stojí Izrael s malým Dávidom, čerstvo pomazaným kráľom, ten predstavuje Cirkev a na druhej Filištínci s obrom Goliášom, tí predstavujú mocnosti zla. Práve v dobe, v ktorej žijeme, je Goliáš ešte lepšie vyzbrojený ako inokedy. Liberalizmus, relativizmus, satanizmus, okultizmus, túžba po moci, po bohatstve, kultúra smrti, sexuálna neviazanosť, homolobizmus, drogy a osobitne silný vplyv médií.
„Sme v rovnakej situácii ako Dávid. Boh si nás vybral, podobne ako jeho. Sme ako ovce medzi vlkmi“, a ešte raz zopakoval, „ako ovce medzi vlkmi, priatelia!“
„Obidva nepriateľské tábory boli oddelené údolím“ (1 Sam 17,3).
Toto údolie symbolizuje, že medzi svetlom, ktorým je Boh a temnotou, ktorou je diabol, nie je možný kompromis. Kňazom pripomenul, že sa nedá robiť pastorácia bez kompromisov s ľuďmi, ale v žiadnom prípade ju nesmú robiť za cenu kompromisov s temnotami. I keď to nie je vždy jednoduché, ale „radostnú zvesť nesmieme zmiešavať s pochybnými zvesťami“! Aby sme získali a zachovali si sympatie ľudí vlažných, inovercov, neveriacich, zrieďujeme náuku... nehovoríme už o hriechu, zatratení, pekle, spovedi, nemravnosti, nečistote... Ak by sme robili kompromisy s temnotami, mali by sme pokoj, ale práve preto, že medzi Svetlom a temnotami nie je možný kompromis, je tento boj taký silný.
Dávid sa v boji s Goliášom stretáva i s nepochopeniami z vlastných radov:
„Keď Izraeliti uvideli tohto muža, všetci utekali pred ním a veľmi sa báli“ (1 Sam 17,24).
Ľud má strach a najradšej by uzavrel kompromisy. Dávid, i keď je taký krehký v porovnaní s obrovským Goliášom, však nechce o kompromise ani počuť. Dnes takým Goliášom môžu byť napr. médiá. Vychvaľujú tie veci, proti ktorým máme hlásaním radostnej zvesti bojovať, ..., bojujú proti Cirkvi. Máme teda mnoho dôvodov myslieť si, že dostaneme poriadny výprask. Biskup Orosch povzbudil všetkých prítomných, aby sa nebáli výprasku, pretože „máme však pomazanie ešte silnejšie ako to, ktoré spočíva na Dávidovi. To platí pre všetkých pokrstených a pre nás kňazov tým viac“.
Dávidov brat Eliab ho považuje za opovážlivca, preto „... odvrátil sa od neho a obrátil sa proti inému“ (1 Sam 17,30).
Áno, veľkou nevýhodou v boji s temnotami môže byť fakt, že v Cirkvi často maríme čas bojom jedných proti druhým, brat proti bratovi, toto všetko však k protivníkovej veľkej radosti. „V duchovnom boji nie je nikdy mojím nepriateľom môj brat! Ani vtedy, keď ma nechápe, i keď jeho reakcia pripraví pre mňa skúšku, ale to neznamená, že je mojím nepriateľom a že mám bojovať proti nemu. Takto by sme museli vymazať z Evanjelia výzvu: «Milujte svojich nepriateľov».“
Saul namieta: „Veď si iba chlapec, Goliáš je bojovník od mladosti“ (1 Sam 17,33).
A tak Saul nútil Dávida, aby si obliekol ťažkú výzbroj, ktorú však on zo seba zhodil a vzal si do boja „iba“ svoju palicu, päť kameňov z potoka a prak.
Pastierska palica predstavuje pravú náuku Cirkvi. Slúži nám nie na to, aby sme ňou bili druhých, ale aby sme sami bez kompromisov zostali pevne stáť na nohách. Kamene sú zasa všetky plody našej formácie, náš duchovný život. Potok predstavuje Božiu milosť a prak je rozhodujúca zbraň v boji, teda kázanie, rozlišovanie a svätosť života. „Našu odovzdanosť v Duchu Svätom náš nepriateľ nepozná, ak v nej zotrváme, je bezmocný. A to je svätosť!“
Apoštolský administrátor "sede vacante" Mons. Ján Orosch zakončil homíliu výzvou, aby sme ohlasovali Evanjelium, „že Ježiš žije, je víťaz, kráča s nami a s ním aj my zvíťazíme“.
Zdieľaj
