VATIKÁN 12. mája 2016 - Ježiš prosí za jednotu kresťanov. No v Cirkvi sú aj "zasievači kúkoľa", ktorí svojím jazykom rozdeľujú a ničia komunity. Týmito myšlienkami sa Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim v kaplnke Domu sv. Marty. V dnešnom liturgickom čítaní z Evanjelia podľa Jána (Jn 17,20-26) sa Ježiš pred svojím umučením modlí za jednotu veriacich, kresťanských spoločenstiev, aby boli jedno tak ako on a Otec, aby tak svet uveril. Pápež František komentoval tento úryvok takto:
„Jednota kresťanských komunít, kresťanských rodín, je svedectvom: je svedectvom toho, že Otec poslal Ježiša. A možno je dosiahnutie jednoty - v určitej kresťanskej komunite, farnosti, v rámci biskupstva, v kresťanskej inštitúcii, v kresťanskej rodine - jednou z najťažších vecí. Naše dejiny, dejiny Cirkvi, nás mnoho ráz zahanbujú: nuž, viedli sme vojny proti našim kresťanským bratom! Pomyslime na jednu z nich, na tridsaťročnú vojnu.“
Kde kresťania medzi sebou vedú vojnu, „tam niet svedectva“ - skonštatoval pápež František a pokračoval: „Musíme veľmi prosiť Pána o odpustenie za tieto dejiny! Dejiny neraz plné rozkolov, ale nielen v minulosti... Aj dnes! A svet vidí, že sme rozdelení a hovorí: ,Nuž nech sa medzi sebou dohodnú, potom uvidíme... Ako to, Ježiš vstal z mŕtvych a žije, a títo - jeho učeníci - sa nedohodnú?‘ Raz sa kresťan katolík pýtal iného kresťana, z Východu, tiež katolíka: ,Môj Kristus vstane z mŕtvych pozajtra. Tvoj kedy vstane?‘ Ani na Veľkú noc nie sme zjednotení! A to na celom svete. A svet neverí.“
„Bola to diablova závisť“ - vysvetlil Svätý Otec - „z ktorej vstúpil do sveta hriech.“ Tak aj v kresťanských komunitách „je takmer zvykom“, že existuje egoizmus, žiarlivosť, závisť, rozdelenia, „a toto vedie k vzájomnému ohováraniu. Veľmi sa ohovára!“ Ako pokračoval pápež František, v Argentíne sa „tieto osoby volajú ,zasievači kúkoľa‘: sejú kúkoľ, rozdeľujú. A takto sa rozdelenia začínajú jazykom. Zo závisti, žiarlivosti, a aj uzavretosti! ‚Nie! Taká je doktrína!‛“
Ako pripomenul Svätý Otec „jazyk je schopný zničiť rodinu, komunitu, spoločnosť; zasiať nenávisť a vojny“. Namiesto úsilia vyjasniť si veci „je pohodlnejšie ohovárať“ a ničiť „dobrú povesť druhého“. Svätý Otec citoval známu anekdotu sv. Filipa Neriho, ktorý dal jednej žene ako pokánie za ohováranie ošklbať sliepku, rozptýliť jej perie po okolí a potom ho pozbierať. „Ale to je nemožné!“ - vykríkla žena. „Také je ohováranie.“
Svätý Otec sa v závere svojej homílie opäť vrátil k Ježišovým slovám o jednote: „Ohováranie je také: špiní druhého. Ten, kto ohovára, špiní! Ničí! Ničí dobrú povesť, ničí život a mnoho ráz - mnoho ráz! - bezdôvodne, proti pravde. Ježiš za nás prosil, za nás všetkých, ktorí sme tu, a za naše komunity, za naše farnosti, za naše diecézy: ,Aby boli jedno‘. Prosme Pána, nech nám dáva milosť, lebo je veľká sila diabla, hriechu, ktorý nás nabáda k nejednote. Stále! Nech nám dá tú milosť, nech nám dá ten dar. A aký je ten dar, čo zjednocuje? Duch Svätý! Nech je to tento dar, ktorý vytvára harmóniu, lebo on je harmóniou, slávou v našich komunitách. A nech nám daruje pokoj, ale v zjednotení. Prosme o milosť jednoty pre všetkých kresťanov, tú veľkú milosť i tú malú každodennú milosť pre naše komunity, naše rodiny. Aj milosť zahryznúť si do jazyka!“
zdroj: www.tkkbs.sk
Zdieľaj
