Takýto bol Pavol, apoštol, ktorý opisuje svoj život v dnešnom prvom liturgickom čítaní z Listu Galaťanom (Gal 1,13-24). Je teda potrebná rovnováha medzi „kontempláciou a službou“ - dvoma kvalitami, ktoré ukazuje dnešný úryvok z Evanjelia podľa svätého Lukáša (Lk 10,38-42). Jeho protagonistami sú Marta a Mária, sestry Lazára z Betánie, v ktorých dome bol Ježiš hosťom.

 

Kresťania zavalení prácou, avšak bez Pánovho pokoja

 

„Sú to dve sestry, ktoré nás svojím konaním učia, ako sa má uberať život kresťana“. „Mária počúvala Pána“, zatiaľ čo Marta bola „odvrátená“, pretože bola „zamestnaná službou“.

 

Marta je teda jednou z tých „silných“ žien, je schopná aj napomenúť Pána za to, že nebol prítomný pri smrti brata Lazára. Vie sa presadiť, je teda odvážna, avšak chýba jej kontemplácia, nevie „strácať čas“ hľadiac na Pána, uviedol Svätý Otec.

 

„Je mnoho kresťanov, ktorí síce v nedeľu chodia na svätú omšu, no potom sú vždy zaneprázdnení. Nemajú čas ani pre vlastné deti, ani na hru s nimi. A toto je nepekné. „Mám veľa roboty, som zavalený prácou ...“. A nakoniec sú z nich uctievači toho „náboženstva“, čo sa volá zaneprázdnenosť - patria k skupine zaneprázdnencov, ktorí vždy niečo robia. - Nuž zastav sa, pohliadni na Pána, vezmi si Evanjelium, počúvaj Pánovo slovo, otvor si srdce... - Avšak nie: stále len ten jazyk rúk. ... Robia veci, ktoré sú dobré, avšak nie je to dobro kresťanské, dobro ľudské. Chýba im kontemplácia. Toto Marte chýbalo. Bola odvážna, stále v pohybe vpred, držala veci vo svojich rukách, no chýbal jej pokoj strácať čas pohľadom na Pána.“

 

Kontemplácia nie je sladké ničnerobenie

 

Opakom je Máriin postoj, ktorý však nie je „sladkým ničnerobením“. „Hľadela na Pána, pretože Pán sa dotýkal jej srdca a odtiaľ, z inšpirácie od Pána, vychádza práca, ktorú máme potom vykonávať“. Je to pravidlo svätého Benedikta: „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj), ktoré uskutočňujú klauzúrni mnísi a mníšky. Tí zaiste nehľadia po celý deň do neba. Modlia sa a pracujú. A predovšetkým to uskutočňoval apoštol Pavol, ako sa píše v dnešnom prvom liturgickom čítaní - „keď si ho Boh vybral, nešiel rýchlo kázať, ale šiel sa modliť, kontemplovať tajomstvo Ježiša Krista, ktoré mu bolo zjavené“, vysvetlil pápež:

 

„Všetko, čo robil Pavol, robil to s týmto duchom kontemplácie, hľadenia na Pána. Bol to Pán, ktorý hovoril z jeho srdca, pretože Pavol bol zamilovaný do Pána. A kľúčové slovo k tomu, aby sme nepochybili, je toto: zamilovaní. Aby sme vedeli, na ktorej strane sa nachádzame - či preháňame v kontemplácii, ktorá je príliš abstraktná, ba i gnostická, alebo či sme príliš zaneprázdnení -, musíme si položiť otázku: „Som zamilovaný do Pána? Som si istý, som si istá, že si ma vybral? Alebo žijem svoje kresťanstvo tak, ako by tu išlo o robenie vecí? - Robím toto, robím tamto. - Robíš, ale čo tvoje srdce? Kontempluje?“

 

Kontemplácia a služba - cesta nášho života

 

Je to ako keď sa manžel vráti domov z práce a jeho manželka ho privíta: tá, ktorá je skutočne milujúca, ho neusadí len narýchlo, aby hneď pokračovala v domácich prácach, ale „nájde si čas, aby bola s ním“. A tak aj my, venujme čas Pánovi v službe druhým, povzbudil na záver Svätý Otec:

 

„Kontemplácia a služba: toto je cesta nášho života. Každý z nás nech pouvažuje: koľko času cez deň venujem kontemplácii tajomstva, ktorým je Ježiš? A potom: ako pracujem? Pracujem tak veľa, že to vyzerá ako odcudzenie sa, alebo pracujem v súlade s mojou vierou, beriem prácu ako službu, ktorá vychádza z Evanjelia? Osoží nám nad tým popremýšľať.“

 

Zdroj: vaticannews.va