Emeritný želivský opát Kramár sa vrátil do domu Nebeského Otca uplynulú sobotu 20. júna v noci v prvých dvoch hodinách dňa, keď Cirkev slávi spomienku Nepoškvrnenej Panny Márie. Zomrel vo veku 74 rokov života, 49 rokov kňazstva a 41 rokov slávnostných sľubov. Mnohí ho považovali za človeka s dobrým a prajným srdcom, ktorý sa vedel rozdávať druhým až do posledných síl svojho života. S týmto veľkým človekom a svedkom Kristovej lásky, ktorý pastoračne viedol a formoval mnohé generácie rodín a jednotlivcov na viacerých miestach, sa rozlúčili v Trnave a v Slovenskej Novej Vsi pri Trnave, kde ho pochovali.

 

Narodil sa v Slovenskej Novej Vsi 31. októbra 1945. Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1971 v Trnave. Do Kanonie premonštrátov v Želive vstúpil v roku 1976. Slávnostné sľuby zložil do rúk opáta Víta Bohumila Tajovského - tajne, v dobe komunizmu v roku 1979. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Novom Meste nad Váhom, neskôr ho vymenovali za farára v Čachticiach a od roku 1983 spravoval farnosť Pata v okrese Galanta. Vo februári 1999 bol zvolený za opáta koadjútora. Opátsku benedikciu prijal z rúk súčasného pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku 17. apríla 1999 v Opátskom kostole Narodenia Panny Márie v Želive. Kanoniu viedol do roku 2013, keď zo zdravotných dôvodov rezignoval. Zomrel 20. júna 2020.

 

V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave celebroval pohrebnú svätú omšu za zosnulého emeritného opáta Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. Spolu sním koncelebrovali želivský opát P. Jáchym Jaroslav Šimek O. Praem, generálny vikár Trnavskej arcidiecézy vsdp. assessor Peter Šimko, ďalší opáti z Rehole premonštrátov a desiatky diecéznych i rehoľných kňazov. „Prichádzame sem, aby sme sa rozlúčili s niekým s veľkým N. S človekom, ktorý bol pre nás v mnohých veciach veľkým vzorom,“ uviedol prítomným základnú myšlienku svojej homílie súčasný želivský opát.

 

Želivský opát Jáchym Jaroslav Šimek potom pripomenul veriacim základné pravdy o smrti. Na jednej strane „vieme, že smrť je trestom za hriech ľudstva. Ale na druhej strane vieme, keďže sme dostali život bez konca, že smrťou sa nič nekončí. Lekárska veda už po stáročia, môžeme povedať po tisícročie, označuje smrť latinským slovom. Dovolím si tvrdiť, že ho všetci poznáte. Keď lekár prichádza k mŕtvemu človeku, tak vždy toto latinské slovo vyslovuje. Je to slovo «exitus». Všetci vieme, že toto slovo neznamená koniec, ale znamená východ. Východ odkiaľ? Z tohto tela, ktoré tu zanechám a podľahne skaze. Kam? Do Božej náruče. Áno, v smrti prichádza k stretnutiu. Sám Pán Ježiš to krásne hovorí na kríži lotrovi po pravici, keď mu povedal: «Ešte dnes budeš so mnou v raji»,“ povedal opát Šimek.

 

Na konci homílie poukázal i na heslo opáta Kramára «Durum Patientia Frango - Všetko zlé trpezlivo znášať», ktorému zostal verný do poslednej hodiny svojho života. Ako bol trpezlivý, keď po svojej rezignácii na úrad opáta zo zdravotných dôvodov zostal posledných osem a pol roka svojho života pripútaný na lôžko a nemohol hovoriť. Poďakoval sa i rodnej sestre, rehoľnej sestre Fidelis za to, že svojho brata celý ten čas opatrovala spolu s jedným z bratov premonštrátov, diakonom Pavlom Petrom. „Pán opát odišiel domov a my sa teraz budeme modliť pri svätej omši za jeho krásne «ja». Drahí priatelia, pre mňa, a verím, že hovorím i zo srdca našich bratov, je nás tu viac, asi štrnásť alebo pätnásť, že to bol náš tato. Tato, ktorý dokázal s obrovským, otvoreným srdcom milovať druhých, odpúšťať a trpezlivo niesť všetko tvrdé a ťažké... Ďalšou skutočnosťou, ktorá ho charakterizuje je i tá, že doviedol zo Slovenska do Želiva dvanásť nových spolubratov, ktorí sú kňazmi. Že sme tu, sme mu za to vďační. A je veľa ďalších vecí, ktoré by sme tu mohli menovať, ale vieme že u Pána Boha je všetko zaznamenané a že mu všetko vynahradí v mnohonásobne väčšej miere, dodal želivský opát Jáchym Jaroslav Šimek.

 

V závere pohrebnej svätej omše sa so zosnulým opátom rozlúčil za Trnavskú arcidiecézu arcibiskup Mons. Ján Orosch, ktorý poukázal na to, že zosnulý opát bol výborným kazateľom, ako si na neho mnohí spomínajú, keď kázal napríklad na Trnavskej novéne. Podľa neho predsa však najväčšiu homíliu povedal počas posledných skoro deviatich rokoch svojho života, keď sa nemohol hýbať, ani rozprávať. Spoločenstvo kondolenčným listom pozdravil i košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

 

Smútočné spoločenstvo vzdalo poslednú úctu pozostatkom opáta Kramára pred pohrebnou svätou omšou v trnavskej katedrále, keď pristúpili viacerí v tichej modlitbe k vystavenej rakve. Neďaleko od nej boli uložené fotografia a veci vystihujúce kňazskú službu zosnulého opáta. Po svätej omši, ktorú odvysielala v priamom prenose TV LUX, odprevadili prítomní pozostatky emeritného želivského opáta P. Bronislava Ignáca Kramára O. Praem  k vchodu katedrály, kde im vzdali posledný hold a odviezli ich na cintorín v Slovenskej Novej Vsi.

 

Pohrebné obrady na cintoríne v Slovenskej Novej Vsi viedol súčasný želivský opát P. Jáchym Jaroslav Šimek O. Praem. Po uložení rakvy do pripravenej hrobky ešte zazneli viaceré príhovory zástupcov samosprávy z jednotlivých pastoračných miest, kde opát Kramár v minulosti pôsobil. Na opáta Kramára si zaspomínal i jeho duchovný syn, dominikán páter Pius z Čachtíc. Na záver smútočné spoločenstvo zaspievalo hymnus «Salve Regina», počas ktorého sa jednotlivci lúčili so zosnulým opátom vhodením vetvičky krušpánu na rakvu uloženú v hrobe.