Narodil sa 16. októbra 1926 v Chynoranoch. Do misijného domu Spoločnosti Božieho slova prišiel v skorej mladosti. V roku 1950 počas likvidácie kláštorov bol internovaný do pracovného tábora PTP. Vynútená prekážka ho nezastavila pred cieľom. V roku 1956 dokončil teologické štúdiá. Na vysviacku čakal ďalších takmer 20 rokov. V roku 1977 prijal tajne vysviacku vo Varšave z rúk biskupa Bronislawa Dabrowskeho. Aj v ďalších rokoch mohol pôsobiť len tajne. Medzičasom si dokončil ekonomické a zdravotnícke štúdiá. Potom pracoval ako laborant. V roku 1989 po zmene systému bol ako duchovný u sestier v Kláštore pod Znievom a od roku 1998 do roku 2005 v Smoleniciach v Domove sestier Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa.

 

V deň svojich 90. narodenín celebroval svätú omšu spolu so svojimi spolubratmi a v prítomnosti provinciála Pavla Krutáka SVD. V príhovore provinciál okrem iného zdôraznil, že roky, ktoré prežíval páter Anton, či už medzi rehoľnými spolubratmi alebo medzi veriacimi, boli poznačené vernosťou a pracovitosťou človeka, kňaza, rehoľníka a misionára. V uvažovaní o význame staroby pre dnešný svet provinciálny predstavený citoval pápeža Františka, ktorý adresoval starším ľuďom tieto slová: „Cirkev hľadí na starších ľudí s láskou, uznaním a veľkou úctou... Oni sú dôležitou súčasťou kresťanskej komunity a spoločnosti. Predstavujú predovšetkým korene a pamäť národa. ... Starí ľudia vskutku svedčia o tom, že ani v najťažších skúškach nikdy netreba stratiť dôveru v Boha a v lepšiu budúcnosť. Sú ako stromy, ktoré naďalej prinášajú ovocie. Aj pod ťarchou rokov môžu originálnym spôsobom prispieť k spoločnosti bohatej na hodnoty a potvrdeniu kultúry života.“ Pavol Kruták ďalej uviedol , že tieto slová platia aj o pátrovi Antonovi, ktorý mal dôveru, že sa mu podarí dosiahnuť cieľ života - kňazské a rehoľné povolanie. Aj on je tým stromom, ktorý je už starý, ale prináša dobré ovocie. Modlí sa za všetkých. Aj keď ruky a nohy ochabujú, vieme, že sa za nás modlí. Potrebujeme toto ovocie jeho staroby a života. Potrebujeme, aby týmto pokračoval v napĺňaní svojho povolania.

 

Páter Anton si pri osobnom stretnutí zaspomínal na dramatické udalosti tajného svätenia, či roky, kedy bol pre spoločnosť nebezpečný a podozrivý z náboženských dôvodov a mohol svoje povolanie prežívať len v súkromí. Avšak ani pri ťažkých spomienkach nevymizol jeho živý pohľad a úsmev z tváre.

 

Každé duchovné povolanie je darom, ktorý dostáva svoju konkrétnu podobu v prostredí, kde sa realizuje. Smoleničania sú vďační za skromné, ale presvedčivé svedectvo vernosti a lásky k blížnemu, ktoré mohli prežívať s pátrom Antonom Bezákom počas jeho pôsobenia v Smoleniciach.

 

TO ABU informovala Ivana Štibraná