V komentári k prvému čítaniu (2 Sam 5,1-7.10) o izraelských kmeňoch, ktoré pomazali Dávida za svojho kráľa, Svätý Otec vysvetlil duchovný význam pomazania. „Bez tohto pomazania by bol Dávid len hlavou nejakého zoskupenia, politického spoločenstva, kráľovstva Izraela. Bol by obyčajným politickým organizátorom. Avšak po pomazaní Duch Pánov zostupuje na Dávida a zostáva s ním. Písmo hovorí: «Dávid bol stále mocnejší a Pán, Boh zástupov, bol s ním». V tomto, v účinku pomazania je rozdiel. Pomazaný je vyvolený Pánom.

 

Tak je to v Cirkvi s biskupmi a kňazmi, povedal Svätý Otec a pokračoval: „Biskupi sú vyvolení nielen preto, aby spravovali organizáciu, ktorá sa nazýva miestna cirkev. Sú pomazaní a Duch Pána je s nimi. Avšak všetci biskupi, my všetci, sme hriešnici! Ale sme pomazaní. A všetci chceme byť každým dňom svätejší, viac verní tomuto pomazaniu. Toto je to, čo v skutočnosti robí Cirkev Cirkvou, čo jej dáva jednotu – osoba biskupa v mene Ježiša Krista, pretože je pomazaný, nie preto, že bol zvolený väčšinou. Je pomazaný, aj kňazi sú pomazaní, a v tomto pomazaní má miestna cirkev svoju silu.“

Pomazanie – pokračoval pápež – približuje biskupov a kňazov k Pánovi a dáva im radosť a silu „viesť ľudí, pomáhať im a žiť v službe ľuďom“. Dáva im radosť z toho, že sú „vyvolení Pánom, chránení tou láskou, s ktorou sa Pán pozerá na nás, na všetkých nás“. Tak „keď myslíme na biskupov a kňazov, musíme o nich uvažovať takto: sú pomazaní“.

„Inak sa nedá rozumieť Cirkvi, nielen že sa jej nedá porozumieť, nemožno ani vysvetliť, ako by Cirkev napredovala čisto ľudskými silami. Táto diecéza napreduje, pretože zahŕňa svätý ľud, a tiež jedného pomazaného, ktorý jej pomáha rásť. Táto farnosť napreduje, pretože má mnoho organizácií, robí veľa vecí, ale má tiež kňaza, pomazaného, ktorý jej pomáha napredovať. My poznáme z histórie len malú časť, ale koľko svätých biskupov, koľko kňazov, svätých kňazov obetovalo svoje životy v službe diecézy, farnosti, koľko ľudí tu dostalo silu viery, silu lásky, nádej od týchto anonymných pastierov, ktorých my nepoznáme. Je ich veľa!“

 

Je mnoho vidieckych farárov alebo farárov v mestách, ktorí svojím pomazaním dávajú ľuďom silu, odovzdávajú im náuku, vysluhujú sviatosti, poznamenal Svätý Otec:

 

„‚Otče, ale ja som čítal v novinách, že istý biskup urobil takú vec, alebo čo urobil jeden kňaz!‘. Áno, aj ja som to čítal, ale povedz mi, sú v novinách správy o tom, čo robia toľkí kňazi v mnohých farnostiach miest a na vidieku, o toľkej dobročinnosti, ktorú robia, o tej všetkej práci na pomoc ich ľuďom, aby napredovali?' To nie! Toto nestojí za správu! Vždy platilo: väčší lomoz narobí padajúci strom, ako les, ktorý rastie. Dnes, keď premýšľame o tomto pomazaní Dávida, bude dobré uvažovať aj o našich biskupoch a kňazoch, o našich statočných, svätých, dobrých, verných kňazoch a modliť sa za nich. Vďaka nim sme tu dnes.“

 

zdroj: http://sk.radiovaticana.va/