Poukázal tiež na to, že všetci sme pokúšaní, pretože diabol nechce našu svätosť. Kresťanský život je skutočným bojom proti zlu, podobne aj Ježišov život bol bojom. Ježiš prišiel, aby zvíťazil nad zlom, aby porazil knieža tohto sveta, diabla. Diabol pokúšal Ježiša mnohokrát, Ježiš teda poznal počas svojho života pokušenie i prenasledovanie. A my, ktorí sa snažíme nasledovať Ježiša, musíme poznať túto pravdu, povedal Svätý Otec: „Aj my sme pokúšaní, aj my sme predmetom útoku diabla, pretože zlý duch nechce našu svätosť, nechce kresťanské svedectvo, nechce, aby sme boli Ježišovými učeníkmi. A ako to robí zlý duch, aby sme sa vďaka jeho pokušeniam vzdialili od Ježišovej cesty? Pokušenie diabla má tri vlastnosti, ktoré potrebujeme poznať, aby sme nepadli do pasce. Ako to robí diabol, aby nás odviedol od Ježišovej cesty? Pokušenie začína mierne, ale rastie: stále sa zväčšuje. Po druhé, rastie a infikuje ďalších, prenáša sa na iného, snaží sa byť spoločným pokušením. A nakoniec, aby upokojilo dušu, ospravedlňuje sa. Rastie, je nákazlivé a ospravedlňuje sa.“

 

Prvé pokúšanie Ježiša sa zdá takmer ako zvádzanie. Diabol hovorí Ježišovi, aby sa vrhol z chrámu, a tak – hovorí pokušiteľ – „všetci budú hovoriť: ‚To je Mesiáš!‘“. Je to presne to, čo urobil s Adamom a Evou: Je to zvádzanie. Diabol hovorí tak, akoby bol nejakým duchovným učiteľom. Keď je odmietnutý, potom rastie a vráti sa silnejší. Ježiš to hovorí v Evanjeliu podľa Lukáša: keď je diabol odmietnutý, odchádza a nachádza si ďalších spoločníkov, a s touto bandou sa vracia späť, povedal pápež. Takže rastie aj tým, že sa spája s ďalšími. Tak to bolo v prípade Ježiša, diabol zapojil na svoju stranu Ježišových nepriateľov. A to, čo bolo malým, pokojným pramienkom vody, stáva sa morom. Pokušenie sa zväčšuje a infikuje. A nakoniec sa ospravedlňuje. Pápež František pripomenul, že keď Ježiš káže v synagóge, ihneď ho jeho nepriatelia spochybňujú hovoriac: „Veď tento je synom Jozefa, tesára, synom Márie! Nikdy neštudoval! Z akej moci hovorí?“ Pokušeniu postaviť sa proti Ježišovi podľahli všetci. A najvyšším bodom ospravedlňovania je to, keď veľkňaz hovorí: „Neviete, že je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud?“

 

„Máme pokušenie, ktoré narastá: rastie a infikuje ďalších. Pomyslime napríklad na ohováranie: Mám trochu závisti voči tej-ktorej osobe, najprv cítim závisť len vnútri, no mám potrebu podeliť sa s tým s inou osobou a hovorím: ‚A ty si videl toho človeka?‘ Má to tendenciu rásť a infikovať ďalších a ďalších. Nuž, to je mechanizmus ohovárania, a v pokušení ohovárať bol každý z nás! Možno, že niekto z vás nie, ak je svätý, ale aj ja som bol v pokušení ohovárať! Toto je každodenné pokušenie. Ale začína takto, nenápadne, ako pramienok vody. Rastie ako infekcia a na konci sa ospravedlňuje.“

 

Buďme opatrní, povedal pápež, „keď v našich srdciach cítime niečo, čo vedie k ničeniu ľudí. Buďme opatrní, pretože ak tento pramienok vody včas nezastavíme, narastie, rozšíri nákazu a stane sa morom, ktoré nás privedie len k ospravedlňovaniu zla, tak ako sa ospravedlňovali títo ľudia, hovoriac, že „je lepšie, keď umrie jeden človek za ľud“:

„Všetci sme pokúšaní, pretože zákon duchovného života, nášho kresťanského života, je boj. Pretože knieža tohto sveta – diabol – nechce našu svätosť, nechce, aby sme nasledovali Krista. Niektorí z vás možno povedia: ‚Ale, otče, aký ste staromódny! Hovoriť o diablovi v 21. storočí!‘ Ale pozrite sa, že diabol existuje! Diabol jestvuje. Aj v 21. storočí! A nesmieme byť naivní. Musíme sa naučiť z evanjelia, ako proti nemu bojovať.“

 

zdroj: http://sk.radiovaticana.va/