Svätý Otec sa inšpiroval utorňajším liturgickým čítaním z Evanjelia podľa sv. Marka (Mk 9,30-37), v ktorom sa Ježišovi učeníci hádajú, kto je z nich väčší. Ježiš však svojich učeníkov učí ceste služby. „Ježiš“ – hovorí pápež František – „hovorí jazykom poníženia sa, smrti, vykúpenia, a oni hovoria jazykom šplhúňov: kto vystúpi vyššie v moci?“

 

Ako povedal Svätý Otec, učeníci „mali takéto pokušenie“, boli „pokúšaní svetským spôsobom myslenia“. Pýtajú sa, kto je medzi nimi najväčší, zatiaľ čo Ježiš im hovorí, že treba byť posledným, „služobníkom všetkých“:

 

„Na ceste, ktorú im Ježiš ukazuje, aby ňou kráčali, je služba pravidlom. Najväčší je ten, kto najviac slúži, ten, kto je najväčšmi v službe ostatným, nie ten, kto sa chváli, kto hľadá peniaze... márnivosť, pýchu... Nie, takí nie sú veľkí. A to, čo sa tu stalo s apoštolmi aj s matkou Jána a Jakuba, je príbeh, ktorý sa každodenne deje v Cirkvi, v každej komunite. ,No u nás, kto je najväčší? Kto vládne?‘ Ctižiadosť. V každej komunite – vo farnostiach či v inštitúciách – je stále táto túžba šplhať sa nahor, mať moc“.

Aj v prvom dnešnom čítaní z Jakubovho listu (Jak 4,1-10) je výstraha „pred prahnutím po moci, pred závisťou, žiarlivosťou, ktoré ničia iných“, pripomenul pápež František a dodal, že ide o aktuálne posolstvo pre Cirkev. Svet rozpráva o tom, kto má väčšiu moc vládnuť, naopak Ježiš hovorí, že prišiel na svet „slúžiť“, a nie „aby mu slúžili“:

„Márnivosť, moc... A vtedy, keď mám túto svetskú túžbu byť pri moci, nie slúžiť, ale nechať sa obsluhovať, vtedy sa nešetrí silami, ako sa k tomu dostať: klebetami, špinením iných... Závisť a žiarlivosť vytvárajú takúto cestu a ničia. A my všetci to vieme. Toto sa dnes deje v každej inštitúcii Cirkvi: vo farnostiach, seminároch, iných inštitúciách, aj na biskupských úradoch... vo všetkých. Túžby svetského ducha, ktorý je duchom bohatstva, márnivosti a pýchy“.

Sú „dva spôsoby, ako hovoriť“, konštatoval Svätý Otec. Zatiaľ čo Ježiš učí službe, učeníci diskutujú o tom, kto je medzi nimi najväčší. „Ježiš prišiel slúžiť a naučil nás ceste kresťanského života: služba, pokora“. „Keď veľkí svätci hovorili, že sa cítia veľkými hriešnikmi, je to preto, že pochopili, ako je v nich prítomný duch sveta a majú mnohé svetské pokušenia“. „Nikto z nás nemôže povedať: nie, ja som svätá, čistá osoba,“ upozornil Svätý Otec:

„My všetci sme pokúšaní týmito vecami, sme v pokušení zničiť iného, aby sme postúpili vyššie. Je to svetské pokušenie, ktoré však rozdeľuje a ničí Cirkev, nie je to Ježišov duch. Pekne si predstavme tú scénu: Ježiša, ktorý hovorí tieto slová a učeníkov, ktorí hovoria ,nie, je lepšie príliš sa nepýtať, ideme ďalej‘. Učeníkov, ktorí radšej medzi sebou diskutujú o tom, kto z nich bude najväčší. Osoží nám pomyslieť na mnohé prípady, keď sme toto videli v Cirkvi, a na mnohé prípady, keď sme to spravili my, a prosme Pána, nech nás osvieti, aby sme chápali, že láska k svetu, teda k tomuto svetskému duchu, je nepriateľom Boha“.

 

zdroj: www.tkkbs.sk