Prežívame čas, kedy viac myslíme na posmrtný život. Čo sa deje s dušami po smrti?

 

Mnohí ľudia by si radi, vo svojej vlastnej predstave a pochopení Božieho milosrdenstva a jeho spravodlivosti, posmrtný život stotožnili a zjednodušili len na jedno, a to nebo. Súčasťou právd viery Cirkvi je náuka o posmrtnom živote, ktorá nám v jednote so Svätým písmom, Tradíciou Cirkvi a svedectvom množstva omilostených duší, teda svätých, približuje, že po smrti má duša tri možnosti: môže ísť do neba, pekla alebo očistca, z ktorého sa po očistení dostane do neba.

 

Na ktoré duše zomrelých spomíname počas dušičkovej oktávy?

 

Počas tejto oktávy od 1. do 8. novembra si pripomíname všetky duše zomrelých veriacich, ktoré v očistci očakávajú prechod do stavu neba.

 

Stačí spomienka na zomrelých, alebo k nej musíme pridať aj modlitbu?

 

Svoje myšlienky počas návštev cintorína nezjednodušujme len na akési spomínanie na tých, ktorí nás opustili, i keď to môžu byť dobré spomienky.

 

Vo svojich srdciach prednášajme modlitby Bohu, ktorý je pre nich istotou, po ktorom túžia a trpezlivo i poslušne očakávajú blaho pohľadu naň. Myšlienka je vtedy modlitbou, keď je prednesená Bohu a jeho svätým a ak je nesená túžbou po naplnení Božej vôle a pramení z viery, nádeje a lásky.

 

Mohli by ste stručne objasniť, čo je to očistec?

 

Očistec je prechodným stavom duše, ktorá nemá blažené videnie Boha, v čom je toto „miesto“ podobné peklu; avšak duša má istotu, že po odtrpení trestov, ktoré spočívajú aj v „bolestiach citu“, ktoré tam prežívajú, príde pre duše radosť v nebi. Duše v očistci sa nazývajú „Cirkev trpiaca“.

 

Odkiaľ vieme o existencii očistca?

 

Kresťania sa od ranných dôb Cirkvi utiekajú k Bohu s prosbami za zosnulých. Podobne konali oddávna aj Židia, ktorí sa modlili za zosnulých, ako napríklad Júda Machabejský, ktorý poslal do chrámu obetný dar za padlých v bitkách, ktorí sa previnili neposlušnosťou Bohu (Mach 2, 43-46).

 

Spomína sa očistec aj v Novom zákone?

 

Pán Ježiš učí o potrebe zmieriť sa ešte pred súdom a taktiež o previneniach, ktoré sa neodpúšťajú „ani v tomto veku, ani v budúcom“ (Mt 12, 31; Lk 12, 58). Apoštol Pavol zasa píše, že dielo každého bude preskúšané ohňom - ak obstojí, dostane odmenu, ak nie, bude spasený, ale „ako cez oheň“ (1 Kor 3, 13-15).

 

Mnohí z nás by radi dušiam zomrelých pomohli, aby netrpeli. Ako im môžeme pomôcť?

 

Týmto dušiam, ktoré si samy nemôžu pomôcť, môžeme pomáhať svojimi modlitbami, obetou svätej omše a teraz najmä získavaním úplných odpustkov, k čomu nás Katolícka cirkev osobitne v tomto čase pozýva a umožňuje v dňoch od 1. do 8. novembra.

 

Zvlášť nás napĺňa bázňou a povzbudzuje do intenzívnej modlitby skutočnosť, o ktorej učil sv. Tomáš Akvinský, keď hovoril, že aj najmenší trest v očistci je väčší než najväčšie utrpenie na zemi.

 

Ako získaním odpustkov týmito dušiam pomôžeme?

 

Následkom každého hriechu je okrem viny aj trest. Duše v očistci už majú odpustenú vinu ťažkého hriechu, inak by boli v pekle.

 

Ale duše okrem odpustenia viny potrebujú aj odpustenie časných trestov, ktoré sa žijúcim tu na zemi odpúšťajú zbožnými a dobrými skutkami. Duše v očistci si odpykávajú časné tresty za svoje hriechy a zmývajú viny za ľahké hriechy utrpením, ktoré tam prežívajú.

 

Ak im pre zásluhy vykupiteľského diela Ježiša Krista, ktoré sú svätej Cirkvi zverené, vyprosujeme úplné odpustky, spôsobom, ktoré Cirkev určila, umožňujeme im oslobodiť sa od týchto trestov a vín, ktoré ich ešte ťažia.

 

Na čo by sme mali v tomto čase zvlášť pamätať?

 

Čas týchto dní dobre využime; pamätajme na nebeskú radosť, ktorú môžeme vyprosiť dušiam našich drahých a nezabúdajme ani na tých, na ktorých už nikto nemyslí.

 

Rozhovor viedla Júlia Kubicová.