Z akého dôvodu sa zrodilo rozhodnutie, aby biskupský vikár, poverený pastoráciou maďarských veriacich v Trnavskej arcidiecéze, vykonával službu dekana-farára od 1. septembra v Komárne, resp. aby arcibiskup Ján Orosch preložil úrad vikára do Komárna?

 

Prvoradým dôvodom tohto rozhodnutia je nedostatok kňazov, preto sú také dôležité adorácie, modlitbové stretnutia, katechézy venované kňazským a rehoľným povolaniam. Inak aj biskupskí vikári poverení pastoráciou maďarských veriacich v Nitrianskej, Banskobystrickej a Rožňavskej diecéze sú takí kňazi, ktorí pôsobia vo farnostiach. Avšak na území Trnavskej arcidiecézy otec arcibiskup Mons. Ján Orosch chcel týmto riešením zvlášť vyzdvihnúť historický význam Komárna, a popri sídle biskupského vikára povereného pastoráciou maďarských veriacich v Trnave, vytvoriť a posilniť úrad aj v Komárne.

 

Aké konkrétne činnosti vykonávate ako vikár, a čo môžu získať maďarskí veriaci týmto rozhodnutím?

 

Biskupský vikár vykonáva len tie úlohy, ktorými ho poverí biskup. V uplynulých štyroch rokoch medzi moje úlohy patrilo zastupovať otca arcibiskupa na birmovkách, vizitáciách farností, na kňazských rekolekciách, na stretnutiach katechétov, na púťach a modlitbových stretnutiach. Moja prítomnosť v Komárne mi umožňuje, aby som sa aktívnejšie zapojil do každodennej pastorácie, a takto sa aj moja vikárska činnosť môže stať účinnejšou, vytvárajúc užší kontakt zo spolubratmi kňazmi a veriacimi.

Vychádzajúc z predstáv otca arcibiskupa, ako biskupský vikár sa chcem pričiniť o to, aby sa Komárno stalo centrom maďarských katolíkov na Slovensku. Potom, ako sa v roku 2010 založilo a začalo svoju činnosť Univerzitné katolícke pastoračné centrum bl. Sáry Salkaházi, ktorého terajším vedúcim je univerzitný duchovný Dr. János Karaffa, farár v Kameničnej, postupne by sme chceli dosiahnuť, aby v meste Komárno našli svoj domov aj také inštitúcie ako napr. detašovaná kancelária Katolíckej charity, ktorej riadením som poverený, ďalej Subkomisia KBS pre katechizáciu maďarských veriacich, ktorej výkonným riaditeľom je biskupský vikár Ladislav Tóth, a Diecézne katolícke centrum mládeže, ktorého spolupracovníkom je diecézny referent pre maďarskú mládež Csaba Olgyay, ktorý bude 5. novembra 2016, na sviatok sv. Imricha, vysvätený za stáleho diakona v Komárne ako prvý laik maďarskej národnosti. Ďalej by som chcel postupne nadviazať kontakt so Zväzom skautov maďarskej národnosti na Slovensku, aj s ostatnými inštitúciami.

 

Ladislav Elek, dekan-farár v Komárne sa na svätej omši 28. augusta rozlúčil so svojimi komárňanskými farníkmi, odvtedy pôsobí v Trsticiach. Popri vikárskych povinnostiach budete odteraz vykonávať aj úrad dekana-farára. Plánujete nejaké zmeny? Na čo kladiete dôraz?

 

Pán dekan Ladislav Elek počas uplynulých dvoch rokov viackrát naznačil, že by rád pôsobil v menšej farnosti. O jeho veľkej skromnosti svedčí, že spomínal len celkom malé obce, avšak pán arcibiskup ho poveril riadením farnosti Trstice, ktorá je jednou z najhorlivejších a najnábožnejších farností diecézy. Sám by som chcel nasledovať ducha skromnosti, ochoty a obetavosti otca Ladislava. Taktiež sa vydávam na svoju púť s apoštolskou horlivosťou, aby som tu v Komárne vyžaroval okolo seba pokoj Pána Ježiša a ako dobrý pastier zdieľal svojim bratom a sestrám krásu vzťahu s Pánom. Hneď na začiatku považujem za dôležité, aby som ako vedúci farského spoločenstva spoznal svojich spolupracovníkov; chcem sa stretnúť s katechétmi, s členmi malých spoločenstiev, s pedagógmi a so žiakmi Spojenej cirkevnej školy Marianum, ako aj s vedúcimi ostatných inštitúcií. Vzájomnou podporou nášho úsilia sa máme stať svedkami Ježišovej lásky.

 

Pred niekoľkými rokmi ste pôsobili ako farár v Kolárove, teda ste sa dôkladne oboznámili so starosťami a radosťami katolíkov žijúcich v regióne. Podľa Vás, čím sa bude líšiť Vaša služba v Komárne od tej v Kolárove?

 

Len čo sa pán arcibiskup Bezák stal diecéznym biskupom, po deväťročnej službe ma hneď preložil z Dunajskej Stredy, kde sa nám mimochodom podarilo vybudovať s farníkmi výnimočne dobrý vzťah. Ale aj napriek tomuto náhlemu rozhodnutiu som s láskou prijal menovanie do Kolárova.

Kolárovčanom som predstavil Dunajskú Stredu ako „srdce Žitného ostrova“, na čo oni reagovali, že Kolárovo je potom „stredom sveta“.

Kolárovčania sú veľmi svedomití a svorní ľudia, kde každý pozná každého. Zaslúžene sú hrdí na svojich predkov, a zaslúžene sú hrdí na to, že sú Kolárovčania. Potopa v roku 1965 od základov zmenila tvár a povahu obce. Ľudia na vlastnej koži zažili tragédiu, skazu, vidiac zničené ulice, námestia, domy, ale potom aj z následnej súdržnosti pochádzajúcu obnovu a rozkvet, následkom čoho sa obec zocelila a posilnila. Veľa som sa tam naučil a mnoho pomoci som dostal od tamojších obetavých ľudí.

Komárno je historické mesto s veľkou minulosťou, kedysi bolo jedno z najväčších miest Karpatskej kotliny, kde sa už v 10. storočí pri sútoku Váhu a Dunaja vybudoval opevnený hrad s hradbami, ktorý sa stal centrom Komárňanskej župy. Mesto za mnohé vďačí kráľovi Bélovi IV., Matejovi Korvínovi, Ferdinandovi I., Leopoldovi I., Márii Terézii, Györgyovi Klapkovi, taktiež dominikánom, jezuitom a benediktínom. V porovnaní s Kolárovom predpokladám, že v Komárne je väčšia anonymita, ale zároveň som presvedčený, že aj tu, tak ako všade, ľudia túžia po láske, pochopení a prijatí.

 

Mnohých prekvapilo rozhodnutie Svätej stolice z 13. novembra 2015, ktorým zrušila rehoľný dom Rádu svätého Benedikta v Komárne. Hoci podľa správ z tlače rozhodnutie Vatikánu je konečné, napriek tomu sa v súlade s kánonickým právom Maďarská benediktínska kongregácia odvolala v zákonnej lehote proti tomuto verdiktu. Zmenila sa odvtedy situácia, resp. čo si o tom myslíte, budete sa musieť zaoberať touto otázkou?

 

V tejto veci, ktorá nepatrí do kompetencie farnosti, sa každý musí riadiť platným usmernením Svätej stolice a v súlade s ním formovať svoj názor.

Sme veľmi vďační otcom benediktínom za ich službu v minulosti, taktiež sme vďační aj otcom dominikánom a františkánom, ktorí tu pôsobili ešte skôr, naša vďaka patrí zvlášť otcom jezuitom, ktorí postavili kostol sv. Ondreja a kláštor. Sme vďační všetkým kňazom, ktorí neúnavne slúžili vo farnosti  Komárno. Vdp. Ladislavovi Elekovi, ktorému som sa po Kolárove stal už po druhýkrát nástupcom, sa aj touto cestou chcem poďakovať za jeho dušpastiersku činnosť a za obetavú prácu pri organizovaní opráv historických kostolov.

 

Primátor Komárna, László Stubendek, je zároveň aj organistom vo farskom kostole. Ako predseda miestnej organizácie Csemadoku, okrem iného je hlavným organizátorom festivalu cirkevnej hudby a umenia Sacra Danubiana. Akú spoluprácu predpokladáte s vedením mesta, resp. aký druh pomoci očakávate od samosprávy?

 

Samospráva a Cirkev musia spolupracovať pre dobro mesta a jeho obyvateľov. Sme nielen členmi, ale aj budovateľmi spoločnosti, veď okolo každého kostola sa vytvára spoločenstvo, a život spoločenstva sa nezastaví pri hraniciach farnosti, ale naším poslaním je osloviť aj ľudí vzdialených od Cirkvi.

V čase môjho pôsobenia v Dunajskej Strede vedeniu mesta bolo prirodzené, aby aj finančne podporovalo historické kresťanské cirkvi. Tamojšie katolícke spoločenstvo vďaka tomu získalo za symbolickú korunu budovu novej fary, ktorej obnovu podporilo mesto ďalším 1,5 miliónom slovenských korún. Do dnešného dňa som vďačný vtedajšiemu poslaneckému zboru na čele s primátorom Péterom Pázmányom a zástupcovi primátora Fridrichovi Nagyovi, ktorý bol zároveň aj katechétom, taktiež Tiborovi Kulcsárovi, kostolnému otcovi a ekonomickej rade. Vždy pomohli, keď to bolo potrebné. Takto sa nám naskytla príležitosť obnoviť budovu Katolíckej základnej školy sv. Jána a farský Kostol sv. Juraja. Pravdepodobne chýr o tejto skvelej spolupráci sa dostal aj k vtedajšiemu pomocnému biskupovi Jánovi Oroschovi, a neskôr aj toto prispelo k tomu, že ma vymenoval za svojho vikára.

V Komárne, kde v priebehu dejín donátorom kostola bolo vždy mesto, spolu s vedením mesta bude tiež našou spoločnou úlohou obohatenie životov nám zverených a obnova ďalších kultúrnych pamiatok. Týmto sa bude v našom meste lepšie žiť a stane sa príťažlivejším. Verím, že s pánom primátorom Lászlóm Stubendekom, Mestským úradom a s mestským zastupiteľstvom spoločne dokážeme vytvoriť súlad a nájdeme spôsoby aktívnej spolupráce.

 

Plánujete sa zapojiť do spoločenského a kultúrneho života Komárna? Budeme sa s Vami pravidelne stretávať na významných podujatiach, resp. poskytnete priestory fary alebo kostolov vhodným výstavám, prednáškam, debatám, koncertom, práci s deťmi?

 

Samozrejme, chcel by som sa zapojiť do programov bohatého spoločenského a kultúrneho života Komárna.

Pokladám za svoju srdcovú záležitosť všetky snahy, ktoré chránia a podporujú prirodzené manželstvo a rodinu, ktoré sú nevyhnutné pre celú spoločnosť. Podporujem tie úsilia, ktoré podnecujú súcit s osudom chudobných, zachovanie našej kultúry a zvykov, majú v úcte a rozvíjajú našu kresťanskú vieru, chránia život a nie sú v rozpore s normami biblických hodnôt.

Prvoradou úlohou farnosti je rozvíjať život viery. Radi by sme prispeli k spoločenskému životu mesta mnohorakým duchovným programom, na ktorý vždy srdečne očakávame záujemcov s nádejou, že ich privedieme bližšie k Ježišovi.

 

Pokladáte za dôležité vytvárať kontakty s miestnymi predstaviteľmi ostatných cirkví? V čom sa môže prejaviť vaša spolupráca?

 

Sme si vedomí, že sme vzájomne odkázaní na seba. Katolícka cirkev sa na II. vatikánskom koncile nezvratne zaviazala, že sa vydá na cestu ekumenizmu. Koncil na jednej strane vyzdvihuje, že nástroje spásy úplne nachádzame len v Kristovej Katolíckej cirkvi, ale zároveň s veľkou úctou uznáva kresťanské hodnoty aj mimo Rímskokatolíckej cirkvi.

S historickými kresťanskými cirkvami nás spája viera v Najsvätejšiu Trojicu, v Ježiša Krista a v dielo vykúpenia, ďalej také cirkevné hodnoty ako Sväté písmo, život milosti čerpaný zo Svätého písma, viera, nádej a láska. Hlavným „sviatostným zjednocujúcim putom“ je krst.

Vďaka dobrej spolupráci historických kresťanských cirkví, vo svojich školách zabezpečujeme denominačnú náboženskú výchovu a rešpektujeme tradície, slávnosti a náboženské špecifiká našich inštitúcií. Napríklad v Spojenej katolíckej škole Marianum je okrem katolíckeho náboženstva zabezpečené aj vyučovanie reformovaného náboženstva. Aj vo všetkom inom je podstatná kresťanská láska, vzájomné rešpektovanie a zachovanie historicky dobrých vzťahov medzi tromi cirkvami (katolíckej, reformovanej, evanjelickej); vyhýbajúc sa vzájomnému zasahovaniu do vnútorných záležitostí, hlavne na verejnom fóre.

Srdce každej ekumenickej spolupráce spočíva v obrátení, v duchovnej obnove a v modlitbe za jednotu. U nás sa to uskutočňuje hlavne v januári v rámci ekumenického modlitbového týždňa za jednotu kresťanov a v zapájaní sa do iných ekumenických bohoslužieb.

 

Kedy budete celebrovať prvú svätú omšu v novej funkcii? Podniknete nejaké kroky v záujme toho, aby Vás komárňanskí farníci čím skôr spoznali a prijali do svojho srdca?

 

Už od 3. septembra sa zapájam do pastorácie v Komárne, avšak slávnostné uvedenie do úradu pánom arcibiskupom Jánom Oroschom bude 18. septembra, v nedeľu predpoludním o 10.00 hodine v Kostole sv. Ondreja v rámci spoločnej slovensko-maďarskej svätej omše.

Poslaním Katolíckej cirkvi je hlásanie a uskutočňovanie spravodlivosti a lásky bez ohľadu na etnický pôvod. Treba sa zasadzovať za to, aby každý našiel dušpastiersku službu primeranú svojej kultúre, reči, životnému stavu. Musíme sa zjednotiť, lebo nie sme si cudzí a v najdôležitejších veciach života sme zajedno. Musíme kráčať po ceste zmierenia, veď bez toho druhého sme menší.

V kňazskom seminári nám predstavení pripomínali, že najdôležitejšou úlohou kňaza je milovať svojich veriacich. Bratská láska spočíva vo vzájomnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa nielen pochvalu, ale aj bratské napomenutie. K tomu je potrebná skromnosť a jednoduchosť srdca, ktorá nás vovedie do spoločne prednášanej modlitby.

Prichádzam s Kristovou láskou a aj od veriacich prosím lásku. Nebojme sa nezištne, s dôverou milovať a zároveň, ako žobráci lásky, prijať lásku iných.

 

zdroj: www.hirek.sk