Drahí bratia a sestry,

 

vieme si predstaviť život bez viery? Mnohí ľudia dnešnej doby si často chcú všetko dokázať alebo overiť pokusom. Svätý apoštol Ján píše: „Boh je láska“ (1 Jn 4,16). Ale môžeme dokázať lásku metódami exaktnej vedy? Ak si niekto myslí, že áno, tak by som sa ho opýtal: Akú má láska váhu, akú má farbu, koľko meria alebo by som ho poprosil, aby ju definoval. Nakoniec, vždy budeme odkázaní na to jediné: verím alebo neverím, že láska existuje a jej existenciu nespochybní nik, kto s ňou mal skúsenosť.

 

Ježiš v dnešnom evanjeliu pripravuje učeníkov na svoj odchod k Otcovi. Mali spolu hlboké vzťahy. Za krátky čas sa mali rozlúčiť. Utešuje ich, že im ide pripraviť miesto v dome jeho Otca a neskôr ich zoberie k sebe. Upresnil, že nik, teda žiaden človek na zemi, nepríde k Otcovi, iba cez neho. Po smrti sa každý z nás bude konfrontovať s Bohom a jeho pohľadom na náš život a od tohto osobného stretnutia s Bohom a nášho vzťahu s ním bude závisieť celá večnosť. Teda nie nejakých sto rokov, ani tisíc ani milión, ale celá večnosť. A kto by si chcel pokaziť kvôli päťdesiatim či osemdesiatim rokom života celú večnosť? Na toto osobné stretnutie s Ježišom sa celý život pripravujeme, aby sme na konci mohli spolu so sv. Pavlom povedať: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (2 Tim 4,7).

 

A kto je pre nás Ježiš Kristus? Sám hovorí o sebe: „Ja som je cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Preto, kto úprimne hľadá pravdu, hľadá Krista a nájde ho. Kto chráni život od počatia po prirodzenú smrť, slúži samému Kristovi. A čo je cesta? V Skutkoch apoštolov sa píše, že Šavol chcel stúpencov tejto cesty, teda prvotnú cirkev, kresťanov, zlikvidovať (porovnaj Sk 9,3).

 

Ľudsky vzaté, Ježišova pozemská cesta sa z pohľadu učeníkov skončila neúspechom. Jeho pravda sa stala obeťou klamstiev, manipulácií a krivých výpovedí. Síce tvrdil o sebe, že je život, ale o niekoľko dní na to zomrel na kríži. Budem mu napriek tomu veriť? Zostanem kresťanom? Nezradím pravdu, aj keď z ľudského pohľadu je to bláznovstvo? Ostanem veriaci? Dôverujem Ježišovi?

 

Jeden dom zasiahol požiar. Otec, mama a ich syn spolu dokázali vybehnúť von. Až tam však zistili, že ich najmladšie dieťa - dcérka zostala niekde vo vnútri. Ísť ju hľadať už pre plamene nebolo možné. Otec preto zakričal jej meno a ona sa im z podkrovia ozvala. Jediná cesta záchrany bola, aby vyskočila von. Otec ju povzbudzoval, aby to urobila, ale ona sa bála, lebo videla z okna iba tmu a dym. Otec ju ubezpečoval, že ju chytí a nič sa jej nestane. Bude mu veriť alebo nie? Tento príbeh má koniec, ale zámerne ho nenapíšem, lebo je to príbeh viery každého z nás.

 

Uveríme Ježišovi alebo nie? On nás neprestane povzbudzovať, lenže náš čas na záchranu je obmedzený. Vyjadrime Bohu každý deň, každé ráno, aj pod svojím osobným krížom, svoje dôverujem ti, verím ti a milujem ťa.

 

S prianím pevnej viery a kresťanskej nádeje vás žehná Ján Orosch, trnavský arcibiskup.

 

Zdroj: lumen.sk