Drahí bratia a sestry,

 

udalosti dnešného dňa sú základným pilierom našej kresťanskej viery. Sám sv. apoštol Pavol píše, že „ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14) a „sme najúbohejší zo všetkých ľudí“ (1 Kor 15, 19). Ale ak Kristus vstal, potom dostáva zmysel celé jeho utrpenie a všetko, čo robil a čo učil sa stáva pre nás spoľahlivou cestou ako dobre a správne žiť, aby sme mohli byť spasení.

 

Všetko, čo robil Ježiš Kristus, robil nie pre seba, ale pre našu spásu. Zomrel za nás, ale aj vstal z mŕtvych pre nás. K zmŕtvychvstaniu sa ide cez smrť. Pod krížom ostali iba najvernejší. Každý túto skutočnosť aspoň raz v živote zažije. Túžime cestovať, mať peniaze, niečo znamenať, užívať si. A čo keď do toho príde zmena plánu? Môže to byť choroba, úraz, strata zamestnania, podvod či iná životná prekážka. Čo všetko nám už skrížilo našu cestu, naše túžby? Ostane nám potom niečo? Z ľudského pohľadu sa Ježišovi všetko rozsypalo, dokonca aj vlastní ho exkomunikovali. Človek môže stratiť majetok, peniaze, môže dokonca stratiť slobodu. Prežije tlak kríža iba vtedy, keď nestratí vieru tak ako Mária.

 

Mária verila, že to, čo sa dialo na Golgote, malo nejaký skrytý zmysel. Ona to nechápala, ale verila, že Boh to mal pod kontrolou. Pod takými okolnosťami city nefungujú správne, bolia, ale viera je niečo hlbšie. V hĺbke srdca je pokoj, že to má Boh v rukách a bude to dobré, aj keď zmysly to vnímajú inak. Neveríme v osud, ale veríme Božiemu plánu spásy tak, ako to Ježiš povedal emauzským učeníkom: „...Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24, 26).

 

K zmŕtvychvstaniu sa ide cez kríž. Chceme skúsiť radosť zmŕtvychvstania? Boh dokáže premeniť náš život. Len sa treba prestať vzpierať krížu. Veď máme skúsenosť, že Kristus nám už toľko krát pomohol, odpustil. A máme k tomu jednu veľkú výhodu, a to, že on nám už prešliapal našu životnú cestu. Ideme za ním a spolu. I keby všetko zlyhalo a všetci nás opustili, nikdy nebudeme celkom sami. Krista nájdeme aj v našom odsúdení, všednosti, pádoch, zármutku, vtedy, keď nás nemá kto poľutovať, keď nás oberajú o česť, keď sme pre iných nepotrební... On premohol smrť, preto stretnutie s Kristom nás vždy otvára pre naše zmŕtvychvstanie.

 

Odpustenie, zmierenie, nová nádej, vnútorná radosť napriek nepriaznivým vonkajším podmienkam (porov. Hab 3, 17-19) - to sú všetko znaky zmŕtvychvstania. Aj márnotratný syn bol mŕtvy a ožil (Lk 15, 24).

 

Prajem vám všetkým vieru, že Pán je s nami, a že to je to najdôležitejšie, nie veci; novú nádej a chuť do života. Nech Pán svojim Duchom vyleje na vás milosť, aby sa vám obnovili pokazené či stratené vzťahy. Čo je ľuďom nemožné, ešte nie je Bohu nemožné.

 

Žehná vás Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup.

 

Zdroj: lumen.sk