Drahí bratia a sestry,

 

v nedeľnom prvom čítaní počujeme slová: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je na blízku“ (Iz 55,6). Tieto slová proroka Izaiáša predstavujú výzvu na obrá­tenie a podnet na hľadanie Pána. Slová „kým“ alebo „pokiaľ“ nám naznačujú, akým veľkým darom je čas nášho života. Je darom, ktorý treba využiť v prospech večnej spásy. Tento dar nám však nie je daný navždy a vzhľadom na náš budúci stav vo večnosti je determinantom. Výzva proroka Izaiáša nás pobáda využiť dobre čas, nemrhať ním, teda využiť ho na hľadanie Boha a utiekanie sa k nemu, pretože Pán je na blízku človeku. Božiu blízkosť nám pripomína opakujúci sa verš responzóriového žalmu z textov dnešnej nedele: „Blízky je Pán všetkým, ktorí ho vzývajú“ (Ž 145).

 

Origenes učil, že pod evanjeliovým denárom, ktorý si robotníci zaslúžili v podobenstve o hospodárovi vo vinici, možno chápať dar večnej spásy, ku ktorej sa Pán rozhodol pozvať všetkých ľudí. Pán, ktorý v podobenstve vystupuje v osobe hospodára, povoláva celý deň. Zdá sa, akoby tí, ktorých povoláva večer, boli ním nepovšimnutí. Ale keď ich oslovuje, zisťujeme, že dobre vie, že celý deň nečinne postávali. I s nimi sa hospodár zjedná po denári za deň. Tu sa nás možno dotknú pochybnosti o spravodlivosti hospodára. Prečo by tí, ktorých Pán povolal a celý deň sa namáhali mali dostať rovnako ako tí, ktorí celý deň postávali a pracovali až v závere dňa? Avšak posolstvo evanjelia na tomto mieste nechce riešiť spravodlivosť platových podmienok robotníkov vinice, ale poukazuje na milosrdenstvo hospodára - Pána, ktorý chce dať denár, teda spásu každému, kto prichádza pracovať zo sveta do jeho vinice - Cirkvi. Ďalšou pomyselnou nespravodlivosťou hospodára sa nám môže javiť odovzdávanie denára najprv posledným prichádzajúcim robotníkom a až potom tým, ktorí sa namáhali omnoho viac. Robotníci vo vinici pracujúci od rána sa domnievajú, že dostanú viac. Nárokujú si za vykonanú prácu dohodnutú plácu a niečo navyše. Spravodlivosť nás učí dať každému to, čo mu patrí. Avšak, ak pod pomyselným denárom rozumieme spásu, pochopíme, že je nezaslúženým darom, nič vznešenejšie nemožno dostať, a nemožno si na dar spásy nárokovať, vzhľadom na to, že ju nedosahujeme svojimi silami.

 

Nad tajomstvom a krásou dnešného evanjelia by sme mohli meditovať hodiny a stále by sme z neho dokázali bohato čerpať. Zastavme sa však ešte pri slovách hospodára: Či na mňa zazeráš (zle pozeráš) preto, že som dobrý? Čo možno pochopiť z tejto vety? Človek hreší proti Božej dobrote žiarliac na blížneho. Koľkým ľudom dnes závisť zastiera úsudok, zatemňuje videnie Božích dobrodení. Koľko zla narobila žiarlivosť, závisť ba nenávisť v našich srdciach, vzťahoch a spoločnosti? Nenechávajme našich blížnych vo svojom vnútri vo „väzení neprajnosti“. Nezazerajme ani na Boha akoby bol zlý, keď nie je po našej vôli. Skúmajme Božie rozhodnutia bez predsudkov a umŕtvujme egoistické tendencie nášho srdca.

 

Žijeme tu na zemi, pretože sme Bohom pozvaní ho milovať, jemu slúžiť a tak s jeho pomocou dosahovať spásu. Nezabúdajme na Boha a na jeho miesto v našich životoch. Nezabúdajme ho deň čo deň hľadať a k nemu volať, kým je na blízku (porov. Iz 55,6).

 

Žehná vás Ján Orosch, trnavský arcibiskup.

 

Zdroj: lumen.sk