„Nebol prvým ani posledným kňazom, ktorý bol na Slovensku zavraždený. Za niečo vyše 40 rokov vlády komunistov, respektíve ujímania sa vlády komunistov od roku 1945 bolo zavraždených minimálne desať kňazov. Myslím úkladne zavraždených a nerátam tých, ktorí zomreli v táboroch a väzniciach v dôsledku neľudského zaobchádzania. Zarážajúci a mnohovravný je zároveň i fakt, že žiadna z týchto vrážd nebola spravodlivo vyšetrená. S odstupom som si uvedomil, že neobjasnenie vraždy Alexandra Šindelára nie je prekvapujúce. Keď sa nepodarilo objasniť vraždu kňaza Štefana Poláka z neďalekých Boroviec, ktorá sa stala dva roky pred pádom totality, bolo by asi naivné očakávať, že sa vyšetrí vražda, ktorá sa stala dva mesiace pred nastolením brutálneho komunistického režimu, ktorý prenasledoval, mučil a likvidoval kňazov a dokonca aj rehoľné sestry,“ povedal tvorca a kurátor výstavy Andrej Bolerázsky.

 

„Od prvých chvíľ na novom mieste až do posledného osudového dňa bol zžitý s problémami veriacich, ale aj všetkých ostatných občanov mesta a celej farnosti. Svojou svedomitou prácou a pastoračným nasadením si získal priazeň mnohých ľudí do takej miery, že v deň jeho pohrebu sa s ním prišlo rozlúčiť takmer celé mesto. Avšak nie vždy sa mohlo spomenúť jeho meno alebo pripomenúť si jeho zásluhy. To sa napráva možno aj v tomto momente, touto peknou výstavou a samozrejme aj uvedením knihy,“ vyjadril sa vo svojom príhovore Dušan Kolenčík.

 

Vladimír Krupa sa autorovi knihy Stanislavovi Žlnayovi poďakoval za jeho prácu pri získavaní materiálu i jeho úsilie pri zabezpečovaní financií potrebných pre jej vydanie. Rovnako tak vyzdvihol prácu svojich kolegov z Balneologického múzea Imricha Wintera, ktorí sa na knižke podieľali redakčnými prácami a výberom fotografií. Pri príležitosti otvorenia výstavy pripravil miestny Klub filatelistov pod vedením Milana Vanča špeciálnu pečiatku, ktorá potešila fanúšikov zbierania známok.

 

„Táto publikácia nie je typickým biografickým dielom, v ktorom si môžeme prečítať o jeho živote od začiatku až do konca. Snažil som sa pri jej písaní zamerať na širší historický kontext, aby nielen Piešťanci, ale aj tí ktorí majú v Piešťanoch rodinu, alebo sem z času na čas zavítajú, vedeli o Alexandrovi Šindelárovi a pochopili dobu, v ktorej žil, aby pochopili udalosti, ktoré sa diali v Piešťanoch a vedeli si vytvoriť obraz o danej dobe,“ prezradil o posolstve knihy „Komu asi prvému zazvoní?“ jej autor Stanislav Žlnay.

 

Život Alexandra Šindelára ukončil za doposiaľ nevyjasnených okolností neznámy páchateľ výstrelom z pištole kalibru 7,62 mm dňa 2. novembra 1947 v priestoroch fary pri Kostole svätého Štefana. Stalo sa tak iba deň potom ako na poludnie vysvätil zvon a kázeň ukončil slovami „Komu asi prvému zazvoní?“. Ak ste nestihli slávnostné otvorenie nezúfajte, výstava bude verejnosti prístupná do 31. januára 2018.

 

Zdroj: www.pnky.sk