Milovaní bratia a sestry,

 

s úprimnou radosťou vás pozdravujem na Veľkonočné sviatky, ktoré významom, slávením a vnútornou i vonkajšou radosťou považujeme za vrchol liturgického roka.

 

Významom nás tieto sviatky vedú až na začiatok stvorenia. Citujem slová sv. Jána Pavla II. z jeho prvej encykliky Redemptor hominis - Vykupiteľ človeka: „Vykupiteľ sveta! V ňom sa zjavila novým a obdivuhodným spôsobom základná pravda o stvorení, ktorú dosvedčuje kniha Genezis, keď viac ráz opakuje: «A Boh videl, že je to dobré.» Dobro má svoj prameň v múdrosti a láske. Viditeľný svet, ktorý Boh stvoril pre človeka, svet, ktorý zostal podrobený márnosti, keď do neho vstúpil hriech, znova nadobúda  svoje prvotné spojenie so samým božským prameňom múdrosti a lásky. Lebo «Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna» (Jn 3,16). A ako v človekovi - Adamovi toto spojenie bolo pretrhnuté, tak v Človekovi - Kristovi bolo znovu nadviazané. Druhý vatikánsky koncil vo svojej prenikavej analýze súčasného sveta dospel až k najdôležitejšiemu bodu viditeľného sveta - k človekovi. ...Kristus, Vykupiteľ sveta, je ten, ktorý prenikol jediným a neopakovateľným spôsobom do tajomstva človeka a vstúpil do jeho srdca.  Kristus v plnej miere odhaľuje človeka človekovi samému a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania“ (Redeptor hominis, 8).

 

Z tejto úvahy sv. Jána Pavla II. začíname chápať význam Ježišovho vykupiteľského diela, jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. V Kristovi sa aj my ľudia poznávame. Nie podľa vonkajšieho výzoru, ale podľa vnútornej pravdy, ktorá hovorí o zmysle nášho života, o jeho cieli, a o tak dôležitej pravde, čo je skutočné dobro a čo je zlo. Tajomstvo neprávosti nikto neodhalí. Pozná ho iba Boh. Hriech je pre človeka nepochopiteľný. Nástojčivo sa pýtame, prečo je toľko zla vo svete? Či to Boh nevidí? Tým, ktorí sa pozerajú na Ježiša Krista s vierou, je známe, že Boh všetko vidí. Veď práve preto jeho Syn podstúpil toľké utrpenie. Naozaj, iba viera a láska nám poodhaľujú oponu tejto pravdy. Ľudský pohľad nie. Preto je pre neveriacich a ľahostajných umučenie Pána Ježiša pohoršením. Nie je to nič nové. Už sv. Pavol o tom píše: „...my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, a pre pohanov bláznovstvo“ (1 Kor 1,23). Keby sa k tomu nestavali už vopred tak predpojato, museli by uveriť a začať brať Krista vážne. Potom by svet zmenili a bolo by v ňom menej zla.

 

Bratia a sestry, toto je pravý význam Veľkej noci. Naozaj, Veľká noc je východiskom ľudstva zo slepej uličky. Je riešením zla vo svete. Je jedinou nádejou sveta. Liturgické slávenie veľkonočných tajomstiev je vrcholom všetkých liturgických slávení počas cirkevného roka. Ono vyjadruje vieru Cirkvi i každého z nás. Kristus sa nám tu predstavuje po bolesti Veľkého piatku a po zdanlivej prehre ako živý v plnom zmysle slova jeho Božsko-ľudského života. Tak o ňom hovorí sv. Pavol: „Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu“ (Rim 6,9-10). Záruku takého života dáva aj nám: „Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6,11). Veľkonočná radosť je radosť z Kristovej pravdy, o ktorej svedčil pred Pilátom. Veľkonočná radosť je radosťou z víťazstva nad smrťou, ktorú prináša každý hriech, ale bol premožený milosťou. Ježišove slová odpustenia, ktoré povedal na kríži kajúcemu zločincovi: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43), prinášajú nádej každému, kto sa prehrešil a obrátil sa chrbtom k nemu. Veľkonočná radosť je nádejou ľudstva zmietajúceho sa v neistotách zločinu egoizmu, relativizmu, znehodnocovania ľudského života. Veľkonočná radosť vyplýva aj zo slobody, ktorou môžeme slúžiť svetu nezaťažení sebectvom.

 

Tento pastiersky list by som chcel zakončiť slovami pápeža sv. Jána Pavla II., ktoré uvádza na konci encykliky Vykupiteľ človeka: „Za našich čias sa niekedy mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, že človek je vždy slobodný, keď užíva slobodu tak, ako sa mu zachce, a že k tomu má smerovať život jednotlivcov i spoločenstiev. V skutočnosti však sloboda je veľkým dobrom iba vtedy, keď sme schopní vedome ju používať na všetko to, čo je ozajstným dobrom. Kristus nás učí, že najlepším prejavom slobody je láska, ktorá sa uplatňuje v darovaní sa v službe druhým. Pre takúto slobodu Kristus nás oslobodil a stále oslobodzuje. Odtiaľto Cirkev neustále čerpá inšpiráciu, pozvanie a podnety na vykonávanie svojho poslania a služby medzi všetkými ľuďmi, ... prenáša túto pravdu do života ľudí a konkretizuje ju v ňom. Týmto spôsobom sa potvrdzuje i to, že človek sa stále znova a znova stáva cestou každodenného života Cirkvi“ (Redemptor hominis 21).

 

Bratia a sestry, nech vám zmŕtvychvstalý Kristus udeľuje v tomto mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva svoju milosť a silu byť a žiť ako vykúpení kresťania v tomto svete, ktorý nás tak veľmi potrebuje. K tomu vám zo srdca žehnám.

 

+ Ján Orosch, trnavský arcibiskup