Trnavská novéna je deväťdňová pobožnosť pred oltárom trnavskej Bohorodičky. V jej úvode vybraní kňazi prinášajú milostivý obraz Trnavskej Panny Márie z bočnej barokovej mariánskej kaplnky na hlavný oltár Baziliky sv. Mikuláša, kde je za zvukov fanfár vyzdvihnutý na deväť dní, počas ktorých sa koná táto pobožnosť. V závere Trnavskej novény za zvukov fanfár obraz zložia a vybraní kňazi ho v procesii prenesú späť do bočnej barokovej mariánskej kaplnky, kde je umiestnený počas celého roka.

 

Na úvod záverečnej svätej omše, podobne ako počas predchádzajúcich dní, prehovoril farár dekan Stanislav Vojtko, aby privítal v bazilike všetkých prítomných, predovšetkým vzácneho hosťa zo Sýrie, ktorému pripadla v tento deň služba slávnostného kazateľa. „Slávime sviatok Obetovania Panny Márie, ktorý je pre Trnavu veľmi pamätný, lebo sa k nemu viaže udalosť, ktorú si rok čo rok s vďačnosťou pripomíname. V tento deň 21. novembra 1710 po pôste, modlitbách a sľuboch daných Panne Márii sa konala procesia s milostivým obrazom, po ktorej sa zázračne skončila morová epidémia v Trnave,“ pripomenul zároveň v úvodnom príhovore.

 

Po prečítaní evanjelia posluhujúcim diakonom už veriaci prítomní v bazilike, ale i tí doma pred televíznymi, či rozhlasovými prijímačmi, netrpezlivo čakali na slová arcibiskupa z Aleppa, ktorý je vo svojej rodnej vlasti svedkom strašného utrpenia kresťanov. „Chcem spolu s vami ďakovať Bohu ja, ktorý prichádzam zo Sýrie, z Blízkeho východu, z mesta Aleppo. Z krajiny a z mesta, ktorá už vyše päť rokov trpí vojnou. Teroristi Islamského štátu vyhnali skoro všetkých kresťanov z nášho mesta, z našej krajiny. Fanatickí moslimovia, ktorí chceli a zničili naše kostoly, naše chrámy, naše domovy, naše školy, naše nemocnice.“ Ďalej vydal svedectvo o zničení svojho arcibiskupského sídla, či katedrály, ktoré boli zasiahnuté počas bombardovania Aleppa. V závere homílie poprosil veriace Slovensko, aby myslelo na jeho krajinu v modlitbe, ale tiež podporením projektu na pomoc vojnou zmietanej Sýrii.

 

Na záver svätej omše zazneli poďakovania organizátorom tohtoročnej deväťdňovej pobožnosti. Predtým však trnavský arcibiskup Ján Orosch, nadviažúc na homíliu arcibiskupa Chahdu, ktorý spomenul sýrsky pôvod ikony Trnavskej Panny Márie, pripomenul že „až potom František Forgáč z toho originálu, ktorý bol prinesený zo Sýrie, dal v Ríme namaľovať náš obraz trnavskej Matičky, Panny Márie Žehnajúcej. Takže nás spája so Sýriou vlastne tá istá podobizeň, našej nebeskej Matky Panny Márie.“

 

Po prenesení obrazu zaznela z bočnej barokovej mariánskej kaplnky Baziliky sv. Mikuláša modlitba Pána a mariánska antifóna v aramejskom jazyku. Zaspieval ich výrazným hlasom práve vzácny hosť zo Sýrie, aleppský arcibiskup Antoine Chahda. Po záverečnom požehnaní, za spevu piesne „Matka Božia Trnavská“ odišli celebrujúci biskupi a kňazi v procesii do farskej budovy. Viacerí veriaci ešte i po skončení slávnosti zostali v tichej modlitbe pred milostivým obrazom Panny Márie.