„Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: jemu sláva na veky vekov.“ (Gal 1,3-5)

 

Milovaní bratia a sestry,

 

obraciam sa na vás pastierskym listom v tomto veľkonočnom období, na Nede­ľu Dobrého pastiera. Ležia mi pritom na srdci slová pápeža sv. Pia X.: „Spomedzi mno­hých starostí, jedna nám najviac leží na srdci, a to, aby kňazi boli takými, akých si vyžaduje dôstojnosť ich služby, lebo podľa nášho názoru, po tejto zásadnej ceste mô­žeme živiť radostné nádeje budúcnosti katolíckeho náboženstva."

 

Nebeský Otec vyjadruje svoju lásku k vyvolenému ľudu u proroka Ezechiela, keď sa mu predstavuje ako dobrý pastier, ktorý miluje svoje ovečky, vedie ich na zele­né lúky a nadovšetko ich chráni. Žalmista preto volá: „Pán je môj pastier, nič mi ne­chýba, pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám...“ (Ž 23,1-2) Kris­tus rozvíja túto lásku, keď hovorí: „Ja som dobrý pastier... Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.” (Jn 10,14;27) V túto nedeľu, keď sa nám Ježiš predstavuje ako dobrý pastier a ktorú nazývame Nedeľou Dobrého pastiera, Svä­tý Otec ustanovil ako Svetový deň modlitieb za duchovné povolania. V celej Cirkvi, a na niektorých miestach aj na Slovensku, pociťujeme nedostatok kňazov a duchov­ných povolaní. V čase, keď sa na vás obraciam týmto pastierskym listom, budeme sláviť v Bazilike sv. Ondreja v Komárne aj deň modlitieb za duchovné povolania pre maďarsky hovoriacich veriacich, ktorí tento nedostatok pociťujú ešte intenzívnejšie. V prítomnosti apoštolského nuncia Mons. Giacoma Guida Ottonella, v jednote so všet­kými farnosťami Trnavskej arcidiecézy, budeme prosiť o dar nových duchovných povolaní, aby bol v každej farnosti dostatok horlivých duchovných pastierov.

 

„Preto prosme Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.” (Mt 9,38) Takto vyzýva Ježiš apoštolov, ale i nás, celú Cirkev k modlitbe za povolania. Naši bra­tia saleziáni pracujú na veľmi ťažkej misii na Sibíri, na stovky kilometrov vzdialených misijných staniciach. Verbisti majú misiu na Papue - Novej Guinei, lazaristi na Hondurase. Títo misionári sú v rozličných častiach sveta, v rôznych klimatických podmienkach, aby naplnili tento Kristov príkaz. Treba spomenúť všetkých našich misionárov, rehoľné sestry i obetavých laikov, veď oni sú tiež ovocím našich modli­tieb. Deti i dospelí, keď sa modlia modlitbu Otčenáš, tak sa v prosbe „príď Kráľovstvo tvoje” modlia aj za všetkých týchto pracovníkov vo vinici Pánovej, ale i za nové povo­lania.

 

Pápež sv. Ján Pavol II. daroval Cirkvi vzácny dokument, ktorý bol jeho posled­ným, „Ecclesia de Eucharistia - Cirkev žije z Eucharistie.” Eucharistia - to je živý Kristus medzi nami. Ten istý Kristus, ktorý sa zjavil svojim učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní. Udeľuje nám oblažujúci pokoj, keď nás pozdravuje slovami „Pokoj vám!”. (Jn 20,21) Je to Ježiš, ktorý sa zjavil Jánovi, On - Alfa a Omega, počiatok i ko­niec všetkého stvorenia. Ježiš, ktorý uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych. Od Eucha­ristie sa rozvíja celý kresťanský život, a preto aj každé kňazské a duchovné povolanie. Kňaz je mimoriadnym darom, ktorý dal ľudstvu náš Pán. Keby sme nemali kňazov, nemali by sme sväté prijímanie, nemohli by sme prijímať a mať spojenie s naším Pánom Ježišom Kristom, nemohli by sme prijímať milosť Ducha Svätého prostredníc­tvom sviatostí. Takto je kňaz sprostredkovateľom milostí nášho Pána Ježiša Krista, aby nás posväcoval. Sv. Ján Pavol II. nám kladie na srdce, aby celebrovanie svätej omše, adorácia Najsvätejšej sviatosti boli tak vznešené, aby priťahovali mladých miništrantov a vzbudzovali v nich túžbu slúžiť Pánovi. Tu sa rodia najčastejšie duchovné povolania. Niekedy sa rodia tieto povolania už pri prvom svätom prijímaní, podľa svedectva sv. sestry Faustíny, ktorá sa práve v tomto okamihu rozhodla pre du­chovné povolanie. Mnohí kňazi dostali svoje povolanie práve pri prijímaní sviatostí, miništrovaní pri svätej omši či adorácii. - Mladý muž, ktorý prisluhuje pri svätej omši, si jedného dňa povie: Ach, aj ja chcem vystupovať k oltáru a obetovať svätú omšu, ako to robí môj duchovný otec. Je to také úžasné, až mám dojem, že vidím čosi božské. Chcem robiť ako on, chcem darovať Krista druhým. - Jeho povolanie sa zrodilo vní­mateľne tu a potom, jedného dňa sa rozhodol: chcem byť kňazom.

 

Nesmieme však zabudnúť, že prvým seminárom je rodina - zbožnosť rodičov, ich pekný a usporiadaný rodinný život a najmä ich láska k deťom. Pápež Pius XII. vyhlásil: „Všetci kresťanskí rodičia musia prosiť o milosť z nebies, aby aspoň jeden z ich synov bol povolaný do jeho služby.“

 

Dňa 5. októbra 2003 bol svätorečený zakladateľ rehole Comboniánov Božského srdca, Daniel Comboni. Tento svätec má veľkú zásluhu na evanjelizácií Afriky. Keď sám nastupoval cestu misionára a jeho otec ho odprevádzal na cestu do Afriky, ktosi sa ho opýtal, či mu nie je ľúto, že jeho syn ide do Afriky. On mu odpovedal, že keby mal 50 takých synov, všetkých by ich rád poslal na misie.

 

Je menej kňazských povolaní, lebo deti nemajú príklad kresťanského života a v mnohých rodinách už nie je duch spoločnej modlitby. Práve v modlitbe vzrastá na­ša viera. Sviatostné kňazstvo je práve tajomstvom tejto viery. Kristus Veľkňaz, Dobrý pastier, žije v osobe kňaza a dáva nám svoje dary: rozhrešenie a odpustenie. Prestiera nám ako dobrý pastier stôl Eucharistie a vedie nás k vodám hlbokého poznania evanje­lia.

 

To, čo Cirkev potrebuje a čo očakávajú veriaci, sú Boží kňazi, ktorí zjavujú Boha celou svojou osobou, celým svojím správaním, celým svojím bytím, vo všetkých svojich slovách. Toto potrebujú veriaci. Prečo Cirkev v minulosti tak žiarila? Žiarila pre svätosť svojich kňazov. Hľaďte, s akou radosťou veriaci miest, či dedín hovoria: „Ó, máme svätého kňaza!” Oni nepotrebujú ďalší apologetický dôkaz. Áno, svätý kňaz vyjadruje celé katolícke náboženstvo. Je obrazom dobrého Boha. Preto z celého srdca  prednášajme denne k Bohu modlitbu: „Pane, daj nám kňazov; Pane, daj nám svätých kňazov; daj nám kňazov podľa svojho Srdca.“

 

Drahí bratia a sestry, chcem vás všetkých povzbudiť k modlitbám za kňazské a rehoľ­né povolania a k obetovaniu svojich synov a vnukov do služby Bohu a Cirkvi. S otcovskou láskou na vás myslí a žehná vás i vašich blízkych

 

+ Ján