BRATISLAVA 4. decembra 2018 - „Je čas, aby moji kňazskí kolegovia, ktorí podporujú konšpiračné stránky, začali robiť pokánie,“ píše Ján Krupa, farár gréckokatolíkov v Banskej Bystrici, ktorý popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN. Tiež píše a prekladá o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame pre časopisy Impulz, Slovo a Verba Theologica. Jeho komentár na skutočnosť, že niektorí kňazi vo farnostiach, ktoré spravujú, nečítajú pastierske listy biskupov, vám prinášame v plnom znení.
Pastiersky list, ktorý Konferencia biskupov Slovenska adresovala veriacim pri príležitosti Prvej adventnej nedele, ukázal, že biskupi pozorne sledujú spoločenské dianie. Správne vyhodnotili svoje pozorovania a vyslovili adekvátne napomenutia. A tak azda aspoň na chvíľu utíchnu hlasy, ktoré im vyčítajú nedostatočnú spoločenskú angažovanosť.
Spomenutý pastiersky list mal uvedené v odkaze pre kňazov, že ho treba prečítať namiesto homílie na eucharistickej bohoslužbe. Napriek tomu nechýbali farári a administrátori farností, ktorí sa namiesto doslovného prečítania pastierskeho listu rozhodli len pre jeho glosovanie alebo okomentovanie na konci bohoslužby, keď väčšina prítomných je v skutočnosti mysľou už mimo chrámu. V dôsledku toho pastiersky list nezachytil ani všetkých veriacich, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na nedeľných bohoslužbách. A do úvahy treba vziať aj devastačné následky na veriacich, ktoré so sebou prináša málo inteligentné glosovanie alebo komentovanie pastierskeho listu. A preto sa netreba čudovať, že veriaci postupne strácajú rešpekt nielen voči, ako čítame v pastierskom liste, „učiteľovi, lekárovi, policajtovi, sudcovi, predstaviteľovi štátu, kňazovi“, ale aj voči biskupom a ich posolstvám.
Niektorí kňazi nutne potrebujú premeditovať napríklad nasledujúcu myšlienku koncilového dokumentu Presbyterorum ordinis: „Keď Kristus poslal apoštolov, ako jeho poslal Otec, prostredníctvom nich učinil účastnými svojho posvätenia a poslania ich nástupcov, to jest biskupov, ktorých úloha služby bola odovzdaná v podriadenom stupni presbyterom, aby ustanovení v kňazskom stave boli spolupracovníkmi biskup. stavu a náležite plnili apoštolské poslanie, ktoré im zveril Kristus“ (kap. 2).
Myslím si, že by sme márne hľadali farára či administrátora farnosti, ktorý by si neželal jednotu cirkevného ľudu. No na druhej strane aj veriaci majú právo na príklad jednoty a spolupráce cirkevného kléru. „Jednota kňazov s biskupmi sa v dnešných časoch vyžaduje o to viac, že v našej dobe pre rozličné príčiny apoštolské podujatia nielen nadobúdajú mnohoraké formy, ale aj musia prekročiť rámec farnosti alebo diecézy. Preto nijaký kňaz nie je schopný plne uskutočniť svoje poslanie, ak pracuje sám a ak svoje sily nespája s ostatnými kňazmi pod vedením tých, ktorí stoja na čele Cirkvi,“ konštatuje koncilový dokument Presbyterorum ordinis (kap. 7).
Zo strany veriacich som započul názory, že pastiersky list mohol byť aj otvorenejší, napríklad pri výzve: „Nenavštevujme webové stránky, ktoré podporujú neznášanlivosť a pohŕdanie druhými. Nepodporujme také stránky!“ Akceptujem ich argument, že nie všetci veriaci majú dar rozlišovania. No pýtam sa, či práve otvorené pomenúvanie zla v teréne nie je úlohou kňazov v pastorácii? Predpokladá to aj koncilový dokument Presbyterorum ordinis (kap. 7): „Keďže kňazi dostali pri vysviacke dar Ducha Svätého, biskupi v nich majú nevyhnutných pomocníkov a poradcov v službe a úlohe učiť, posväcovať a spravovať Boží ľud“ (kap. 7).
V našej spoločenskej situácii považujem za kľúčové, aby farári a administrátori farností prestali ignorovať pastierske listy a začali ich implementovať do praxe. A aby tí moji kňazskí kolegovia, ktorí čítajú a dokonca už aj podporujú konšpiračné stránky a denníky, začali robiť pokánie.