Podľa hovorcu Arcibiskupského úradu v Trnave vsdp. Dušana Kolenčíka ďalší šestnásti poskytujú v rámci Trnavskej arcidiecézy duchovnú starostlivosť o chorých v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb (DSS).

 

Trnavská arcidiecéza zatiaľ podľa hovorcu neregistrovala inú požiadavku o zdravotnícku výpomoc. Je pripravená vyjsť záujemcom v ústrety v rámci možností. „Záujem o takúto službu pomáhať chorým medzi našimi duchovnými bol, avšak prekážkou bol ich vek. Išlo o starších kňazov, ktorých nechceme vystavovať riziku v súvislosti s COVID-19,“ povedal Kolenčík pre TASR. Do Galanty nastúpili vekom mladší kňazi, z ktorých jeden má stredné zdravotnícke vzdelanie.

 

Jeden z kňazov - dobrovoľníkov v Nemocnici s poliklinikou v Galante sa pre TO ABU podelil so svojimi dojmami z covidového oddelenia. Farský administrátor z Dvorníkov pri Hlohovci vdp. Róbert Ťapušík na otázku, či sa vstupom na covidové oddelenie nemocnice naplnili jeho predstavy, bez okolkov zareagoval: „Donedávna to bol ešte svet na onej druhej strane... svet za veľkými chladnými dverami s ráznym varovaním pred vstupom do tohto sveta... Bol to svet jednoducho nazývaný prvá línia. No táto pomyselná hranica - línia deliaca dva svety - sa v posledných mesiacoch a dňoch stala veľmi úzkou a priam zaniká. Stala sa novou každodennou hranicou lásky, ktorá už nedelí svet na bezpečný a trpiaci. Stala sa hranicou lásky, ktorá nerozdeľuje, ale naopak každého, kto sa rozhodne prekročiť ju, spája“.

 

Podľa duchovného otca Róberta toto prostredie, kde nielen telá, ale i duše chorých trpiacich ľudí bojujú na lôžkach v tichom hluku medicínskych prístrojov, musí veľmi intenzívne motivovať aj všetkých kňazov ponorených do sveta za dverami nemocnice, ktoré nazýva hranicou lásky, aby neustávali v ich obetavom snažení sprostredkovať Krista hladnej, ubolenej, zúfalej, strach majúcej, avšak Bohu otvorenej duši. Táto pomyselná hranica lásky nespája len svet trpiacich a chorých, ale aj tých, ktorí vstupujú k ich lôžkam. Takto cez svojich kňazov prichádza k chorým Kristus, ktorý túži podoprieť ich vysilené telá. „Ponúknuť im opäť nádej, že v tom nie sú sami, že každú chvíľu prichádzajúca smrť nie je priepasťou beznádeje, ktorá časom pohltí aj ich,“ hovorí kňaz Róbert, dobrovoľník v Galantskej nemocnici.

 

Zároveň prostredníctvom TO ABU posiela odkaz svojím oltárnym bratom, aby nezabúdali na vzájomné podporné modlitby. „Navzájom si v tieto dni na oboch rovnocenných poliach zápasu o spásu duší spoločne vyprosujme silu. Veď  spoločným zavŕšením všetkých našich činov je láska. Tam je cieľ: kvôli nemu bežíme; k nemu bežíme a keď ho dosiahneme, nájdeme odpočinok,“ dodal trochu unaveným, ale rozhodným hlasom kňaz Róbert, pracujúci na covidovom oddelení Galantskej nemocnice.

 

„So súhlasom lekárov a na požiadanie rodín poskytujú naši duchovní zaopatrenie zomierajúcim a paliatívnym pacientom na uzatvorených oddeleniach,“ informoval biskupský vikár pre nemocničnú duchovnú službu Trnavskej arcidiecézy vsdp. Rudolf Kopinec. V nemocniciach a domovoch sociálnych služieb okrem diecéznych kňazov pomáhajú podľa Kolenčíka aj desiatky rehoľníkov.

 

Donedávna to bolo v rámci duchovnej starostlivosti o pacientov chorých na Covid-19. Iba pred pár dňami sa však za ďalších dobrovoľníkov z radov duchovných prihlásili aj traja bratia františkáni. Táto ponuka tentokrát smerovala do Fakultnej nemocnice v Trnave.

 

Dušan Kolenčík/ teraz.sk (upravené)