"Od apoštolských čias až podnes povstal veľký počet svedkov, ktorí ohlasovali Ježiša a zvestovali silu Ducha Svätého. Dnes si s vďačnosťou pripomíname obetu ugandských mučeníkov, ktorých svedectvo lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi spravodlivo dosiahlo „samý kraj zeme“. Spomíname si aj na anglikánskych mučeníkov, ktorých smrť pre Krista vydáva svedectvo ekumenizmu krvi. Všetci títo svedkovia rozvíjali vo svojom živote dar Ducha Svätého a slobodne vydali svedectvo svojej viery v Ježiša Krista aj za cenu života, mnohí v takom mladom veku," povedal v novembri 2015 Svätý Otec František pri 50. výročí kanonizácie ugandských mučeníkov. Svätú omšu slávil v ugandskej národnej svätyni v Namugongo, zasvätenej svätým ugandským mučeníkom (28. 11. 2015)

"Myslím na svätých Jozefa Mkasu a Karola Lwangu, ktorí po tom ako boli vyučení vo viere zo strany druhých, chceli ďalej odovzdať dar, ktorý prijali. A urobili to v nebezpečnom čase. Nielen že bol ohrozený ich život, ale aj život mladších chlapcov, zverených do ich starostlivosti. Pretože rozvíjali vlastnú vieru a rozmnožovali lásku k Bohu, nebáli sa prinášať Krista iným, hoci aj za cenu života. Ich viera sa stala svedectvom. Dnes ich uctievame ako mučeníkov a ich príklad naďalej inšpiruje mnohých ľudí vo svete. Oni naďalej ohlasujú Ježiša Krista a moc kríža," uviedol v roku 2015 Svätý Otec František.

"Svedectvo mučeníkov ukazuje všetkým, ktorí si vypočuli ich príbeh vtedy i dnes, že svetské rozkoše a pozemská moc neprinášajú trvalú radosť a pokoj. Avšak vernosť Bohu, čestnosť, poctivosť života a nefalšovaná starosť o dobro iných nám prinášajú pokoj, ktorý svet nemôže dať. To neumenšuje našu starostlivosť o tento svet, ako keby sme hľadeli iba na budúci život. Naopak, ponúka životu na tomto svete cieľ a umožňuje nám pomáhať núdznym, spolupracovať s ostatnými pre spoločné dobro a budovať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá dbá o rozvoj ľudskej dôstojnosti bez vylučovania kohokoľvek, ktorá chráni život, Boží dar, a ochraňuje krásy prírody, stvorenstvo, náš spoločný domov.

Drahí bratia a sestry, toto je dedičstvo, ktoré ste dostali od ugandských mučeníkov – životy poznačené mocou Ducha Svätého, životy, ktoré svedčia aj teraz o premieňajúcej sile evanjelia Ježiša Krista. Toto dedičstvo si neosvojujeme len nejakou príležitostnou spomienkou či jeho uchovávaním v múzeu akoby išlo o akýsi vzácny šperk. Naozaj si ho však ctíme, a tým si ctíme všetkých svätých, keď prinášame ich svedectvo o Kristovi do našich domovov a našim susedom, na pracoviská a do občianskej spoločnosti, či už zostaneme doma alebo sa vyberieme do najvzdialenejšieho kúta sveta. Nech ugandskí mučeníci spolu s Pannou Máriou, Matkou Cirkvi, orodujú za nás a nech Duch Svätý zapáli v nás oheň božskej lásky," dodal pápež František (Zdroj: Slovenská redakcia RV).

- - - -

Príbeh Karola Lwangu a jeho spoločníkov

Na území Ugandy vtedy bolo kráľovstvo Buganda, v ktorom kraľoval mladý kráľ Mwanga. Prví katolícki misionári prišli do tohto kráľovstva v júni 1879 z Francúzska. Dva roky predtým, ešte na pozvanie Mwangovho otca kráľa Mtesu, prišli do krajiny anglickí protestantskí misionári. Medzi oboma kresťanskými cirkvami však začali vznikať roztržky, a tak katolícki misionári v roku 1882 pokladali za vhodné opustiť na čas kráľovstvo. Katolícka viera sa však ďalej šírila cez novopokrstených. V júli 1885 kráľ Mwanga povolal misionárov späť. Dokonca vyzval aj svojich pohanských poddaných, aby prijali katolícku vieru. Niektoré vysoké úrady a hodnosti jeho dvora dostali najlepší z katolíkov. Dvaja z týchto vysokopostavených veriacich odhalili sprisahanie proti kráľovi, ktoré zosnoval katikiro, kancelár, ktorý nenávidel katolíkov. Kráľ katikirovi však odpustil a nechal ho v úrade. Katikiro začal brojiť proti katolíkom. Neustále podpichoval kráľa proti nim a krivo ich obviňoval. Na mladého, neskúseného kráľa to zapôsobilo. Začal ich prenasledovať. Okrem iného mu vadilo to, že jeho pážatá, ktorí boli kresťanmi, odmietali homosexualitu, ktorú sa on pokúšal na nich vykonávať. Najprv vydal absolútny zákaz prijať a vyznávať vieru, neskôr ich začal otvorene prenasledovať. Niekoľkých dokonca zabil vlastnou rukou. Presný počet zabitých nepoznáme. Bolo ich zrejme vyše sto. Dvadsaťdva z nich si dnes uctievame ako svätých. Medzi nimi je Jozef Mukasa Balikuddembe, jeden z najlepších poradcov kráľa, ktorého sťali ako dvadsaťpäťročného 15. novembra 1885 v Nakivubo. V nasledujúcom roku podstúpili mučeníctvo Dionýz Ssebieggwawa (šestnásťročné páža), Ponzián Ngondwe (kráľovský strážca – štyridsaťročný), Andrej Kaggwa (tridsaťročný veliteľ kráľovej osobnej stráže), Atanáz Bazzekuketta (dvadsaťročné páža), Matej Kalemba (päťdesiatročný náčelník niekoľkých dedín a sudca) a Noe Mwaggali (tridsaťpäťročný). Poväčšine ich sťali a rozsekali na kusy. Mateja zmrzačili a zabili. Noema dali roztrhať psom.

Dvadsiatehopiateho mája 1886 kráľ vyhlásil, že dá zabiť každého, kto sa „modlí“. Karol Lwanga bol predstaviteľom pážat. Keď vypozoroval nebezpečenstvo, hneď v tú noc sústredil katechumenov a svojich verných na nočnú modlitbu. Katechumenov vyskúšal a pokrstil. Ráno kráľ zvolal veľké súdne zhromaždenie. Zhromaždil všetky pážatá a kráľovských strážcov. Vyzval ich, aby vystúpili z nich tí, ktorí sa modlia. Karol Lwanga vystúpil ako prvý a za ním pätnásť pážat. Kráľ dal všetkých sputnať a odviesť. V žalári potom čakali, kým ich odvedú na popravisko do Namugongo, ktoré bolo vzdialené šesťdesiat kilometrov. Odsúdení tam šli dva dni peši. Niektorých z nich zabili už na ceste. Medzi nimi bol aj syn hlavného kata. Kat ho všemožne presviedčal, aby sa vzdal svojej viery, no márne. Ráno 3. júna vyviedli z chatrčí v Namugongo väznených a postavili ich na veľkú hranicu, aby ich upálili. Karola Lwangu upálili ako prvého. Dúfali, že ostatných takto zastrašia. Troch z nich – ako bolo zvykom – omilostili. Tí zostali smutní. No ich úlohou bolo neskôr svedčiť o mučeníckej smrti ich druhov. Po Karolovi upálili ďalších dvanásť pážat. Boli to: Lukáš Banabakinta, Jakub Buzabaliawo, Ambróz Kibuka, Anatol Kriggwajjo, Achilles Kiwanuka, Mbaga Tuzinde, Mukasa Kiriwawanva, Adolf Mukasa Ludigo, Bruno Serankuma, Gyavira, Mugagga a Kizito, ktorý bol najmladším, mal iba trinásť rokov.

Posledný z celkového počtu dvadsaťdva bol usmrtený Ján Mária Muzeyi. Sťali ho a hodili do rybníka 27. januára 1887. Všetkých mučeníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Benedikt XV. v roku 1920 a za svätých pápež Pavol VI. dňa 18. októbra 1964. Karol Lwanga bol vyhlásený za patróna černošskej mládeže. Na ich počesť postavili v Namugonge pri hlavnom meste Kampale veľkolepú svätyňu, ktorej oltár bol posvätený pri návšteve pápeža Pavla VI. v Ugande v júli 1969. V roku 1979 – pri oslave storočného trvania Cirkvi v Ugande – tam bolo už štyri a pol milióna katolíkov, čo bolo viac ako tretina z celkového počtu obyvateľov.

- - - -

Aktualizované

 

Zdroj: tkkbs.sk (upravené)