RÍM 4. mája 2020 - Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, kardinál Robert Sarah, poskytol rozhovor internetovému portálu Nuova Bussola Quotidiana, v ktorom vyslovil i tieto slová: „Eucharistia je dar, ktorý prijímame od Boha. Musíme ho prijímať dôstojným spôsobom. Nie sme v supermarkete. Nikto nemôže kňazovi zakázať spovedať a dať sväté prijímanie. Je pravidlo, ktoré musí byť rešpektované: veriaci je slobodný prijímať sväté prijímanie či do úst alebo na ruku. Je to otázka viery, kľúčovým problémom je otázka viery kňazov.“ Rozhovor vám prinášame v plnom znení.
Len pred dvomi dňami vždy dobre informovaní vatikanisti denníka La Stampa prinášali rozličné riešenia, ktoré ponúkala štúdia vlády, v úzkej spolupráci s Talianskou biskupskou konferenciou. Táto štúdia považuje moment svätého prijímania za veľmi nebezpečný z pohľadu nákazy. Medzi týmito návrhmi bolo zabalenie Kristovho Tela do plastového sáčka, aby umožnili talianskym veriacim vrátiť sa k svätému prijímaniu, ale aby sa zároveň vyhli nákaze. Je to sväté prijímanie typu „urob si sám“ s hostiami, ktoré boli predtým konsekrované kňazom. Tieto by boli následne uzavreté do plastových sáčkov a položené do police.
Nie, nie, nie. Absolútne to nie je možné, Boh si zasluhuje náš rešpekt, nemôžeme ho vkladať do akéhosi sáčka. Neviem, kto vymyslel takéto absurdnosti, ale ak je pravda, že nemožnosť pristupovať k svätému prijímaniu je utrpením, nemôžeme obchodovať na spôsobe, ako k nemu pristupovať. K téme prijímania je potrebné pristupovať dôstojne, s dôstojnosťou náležiacou Bohu, ktorý k nám prichádza. O Eucharistii musíme hovoriť s vierou, nemôžeme o nej hovoriť ako o akomsi banálnom objekte, nie sme v supermarkete. Je to absolútne šialené.
Niečo podobné sa stalo už v Nemecku, ako o tom informoval náš denník Bussola.
Žiaľ v Nemecku sa robia mnohé veci, ktoré už nie sú vôbec katolícke, ale to neznamená, že je ich potrebné nasledovať. Nedávno som počul jedného biskupa, ktorý hovoril, že v budúcnosti už nebudú eucharistické zhromaždenia, iba liturgie slova. Ale toto je protestantizmus.
Predkladajú nám, ako zvyčajne, rozličné dôvody „zo súcitu“: veriaci potrebujú sväté prijímanie, ktoré už dlhšiu dobu nedostávajú, ale vzhľadom na možnosť nákazy sa musí nájsť nejaký kompromis...
Je potrebné ujasniť si dve veci. Predovšetkým Eucharistia nie je ani právom ani povinnosťou. Je to dar, ktorý bezplatne prijímame od Boha, a ktorý musíme prijať s úctou a láskou. Náš Pán je osobou. Nikto by neprijal osobu, ktorú miluje, v akomsi sáčku, či nehodným spôsobom. Naša odpoveď na nemožnosť pristupovať k Eucharistii nemôže byť profanácia. To je skutočne otázkou viery, a teda ak skutočne veríme, nemôžeme sa k nej správať nehodným spôsobom.
A druhá vec?
Nikto nemôže zakázať kňazovi spovedať alebo dať sväté prijímanie. Sviatosť musí byť rešpektovaná. A teda, ak aj nie je možná účasť na svätej omši, veriaci môžu žiadať, aby boli vyspovedaní a prijať sväté prijímanie.
Čo by ste povedali na sväté omše, toto predĺženie slávení na internete alebo v televízii?
Nemôžeme si na to zvyknúť. Boh sa stal človekom, je z mäsa a kostí, nie je virtuálnou realitou. Je to mätúce aj pre kňazov. V omši sa kňaz musí pozerať na Boha, teraz si naopak zvyká pozerať sa na kamery, ako by to bolo divadlo. Takto sa nemôže pokračovať ďalej.
Vráťme sa k otázke svätého prijímania. Dúfame, že o niekoľko týždňov sa znovu vrátime k svätým omšiam za účasti ľudí. Okrem svätokrádežných riešení je tu tiež diskusia, či je vhodnejšie prijímať sväté prijímanie do úst alebo na ruku, prípadne akým spôsobom ho prijímať na ruku. Talianska biskupská konferencia učinila povinným prijímanie na ruku, ale náš odborník tvrdí, že je hygienickejšie prijímať do úst. Čo by sa malo urobiť?
Existuje pravidlo Cirkvi, ktoré je potrebné rešpektovať: veriaci je slobodný prijať sväté prijímanie do úst alebo na ruku.
Dá sa vnímať, že počas posledných rokov sa množili jasné útoky na Eucharistiu: najprv skrze otázku rozvedených a znovu zosobášených, ako keby bolo „sväté prijímanie pre všetkých“. Potom nasledovala otázka možnosti prijímať spolu s protestantmi. Potom tu boli návrhy o dostupnosti Eucharistie v Amazónii a v oblastiach, kde je málo kňazov, a teraz omše v čase koronavírusu…
Nemusíme byť prekvapení. Diabol útočí tvrdým spôsobom na Eucharistiu, pretože ona je srdcom života Cirkvi. Verím však, ako som už napísal v mojich knihách, že srdcom problému je kríza viery kňazov. Ak sú si kňazi vedomí toho, čo je svätá omša a čo je Eucharistia, isté spôsoby ako ju sláviť alebo isté hypotézy o svätom prijímaní by im ani nenapadli. S Ježišom nie je možné takto zaobchádzať.
Zdieľaj
