Svet, v ktorom žijeme, je plný pozitívnych aj negatívnych výziev. Ako z hľadiska Cirkvi vnímate aktuálne spoločenské zmeny?

 

Vieme, že Európa bude musieť zaujať kritický postoj k mnohým záležitostiam. Myslím si, že Cirkev je dostatočne ako celok európska a neuvažuje nad kritickými momentami, ktoré sa odohrávajú v spoločnosti. Niektoré dôrazy ako otázky klímy, priemyslu a podobne, sú kroky hypotetické a často nerozvážne. Teda je potrebné, aby naozaj zvíťazil ľudský rozum. A ten rozum musí uznávať danosti, ktoré sú.

 

Máte na mysli aj konkrétne riešenie?

 

V tomto zmysle ide o vytvorenie určitej jednoty na vyšehradskej tradícii.

 

Mohli by ste v tomto kontexte stručne objasniť význam vyšehradskej tradície?

 

Silvester I., pápež slobody, sa dostal do priazne cisára Konštantína. To bolo prvé tisícročie, z ktorého Cirkev žila. Druhé tisícročie začalo sv. Vojtechom, ktorý nebol len biskupom Prahy, ale stal sa súčasťou vtedajšieho moskovského trustu celej Európy. Tiež najväčší matematik tejto doby Gerbert, neskôr Silvester II., poľský Mieško I. a predovšetkým Otonská dynastia. Víziou troch kráľovstiev: poľského, uhorského a českého, čo je arcibiskupstvo, chceli vytvoriť nový slobodný útvar, ktorý by sme v dnešnej modernej terminológii nazvali konfederáciou, ale nie jednotným hegemónom, štátom Európy. Ten však neobstál, pretože posledný pápež, kráľ z pápežského štátu - Pius IX. bol pápežom, kráľom dvesto miliónov katolíkov. Stratil kráľovstvo, ale dal Cirkvi pevný bod, a to pápežskú neomylnosť.

 

Druhý bod, ktorý daroval, bola definícia dogmy o Nepoškvrnenom počatí bulou Ineffabilis Deus, ktorá sa ukázala ako veľmi významná. Ženy nielen ako matky, ale aj ako vychovávateľky a milión rehoľných sestier, sa venovali chorým, opusteným a vychovali celú dievčenskú mládež devätnásteho storočia, ktorá mohla prejsť zo stredných škôl na univerzity. Toto dnes veľa ľudí nechce priznať.

 

A v tejto dobe si my znova musíme uvedomiť, čo znamenali tie prvé kroky, ktoré boli spravené na začiatku prelomu prvého a druhého tisícročia. Preto Vyšehradská skupina má tento význam a mal by byť tiež rozšírený v duchovných hodnotách.

 

V čom vnímate hlavnú príčinu dnešnej krízy, ktorá má veľmi rôznorodé prejavy?

 

Keď hovoríme o dnešnej kríze, môj obľúbený prezident Ronald Reagan vo svojom čase povedal, že to nie je politická a ekonomická kríza, ale morálna kríza. V roku 1929 slávny Tomáš Baťa, priemyselník, tiež poukazoval na morálnu krízu. A my sme dnes presvedčení, že sa z tejto krízy vymotáme len pomocou ekonómie a prerobenia ľudskej prirodzenosti?

 

Tu v Trnave som čítal na plagáte na divadle, na ktoré mám dobré spomienky, citát Horatia, ktorý nám má čo povedať „štáty nie sú o moci, štáty sú o službe“ - a to je problém.

 

Ktorá z najvýraznejších zmien v spoločnosti vám utkvela v pamäti ako inšpiratívna pre súčasnú dobu?

 

Nebol som v dave, ktorý bojoval za slobodu a demokraciu 17. novembra 1989, pretože sme mali tajné zasadanie rehoľných predstavených. Boli tam i predstavení zo Slovenska; vedeli sme, že sa odohráva niečo dôležité.

 

Okrem iného Nežnej revolúcii pomohli aj študenti a herci, ktorí taktiež odčiňovali „antichartu“ - a to si priznajme. Boli tam veľmi populárne a morálne osobnosti ako Josef Kemr, pán Bartoška, pani Chramostová, speváčka Kubišová; toto malo svoju rolu. Musíme si však uvedomiť, že ten postup išiel od päťdesiatych rokov. A poznáme tie roky na Slovensku, Morave a v Čechách.

 

Bez týchto morálnych postojov, nie je žiadne východisko, ani z krízy, v ktorej sme. Je dôležité, aby sme v dnešnej dobe znovu našli spoločnú reč. Nech nám Pán Boh pomáha!

 

Rozhovor pre Arcibiskupský úrad v Trnave viedla Júlia Kubicová.

 

 

V týchto súvislostiach dávame do vašej pozornosti správu z Trnavskej novény, počas ktorej bol realizovaný aj tento rozhovor: Kardinál Duka s veľkým dôrazom vyzýva ľud k úcte k Panne Márii.