V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

 

Ako prichádzame k záveru liturgického roka, Sväté písmo nám veľmi dôrazne pripomína vernosť ohľadom vydávania svedectva nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Hovorí nám o súdoch a pokušeniach, ktoré budú sužovať Pánových učeníkov a o poslednom súde na konci časov, keď sa náš Pán vráti v sláve, aby súdil živých i mŕtvych. Povzbudzuje nás tiež k dôvere a k odvážnym činom. Uisťuje nás, že verného učeníka nemôže postretnúť nijaké trvalé nebezpečenstvo. Ubezpečuje, že vernosť vo svedectve nášmu Pánovi vedie k večnému životu s ním. Boh, náš Otec, nás uisťuje slovami proroka Malachiáša, ktoré sa týkajú posledných časov: „Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie.“ (Mal 3,20) V tom istom zmysle nám jednoznačne hovorí náš Pán Ježiš: „Ak vytrváte, zachováte si život.“ (Lk 21,19)

 

Sväté písmo nás učí posudzovať a hodnotiť každý jeden deň svojho života v perspektíve večnosti, v súlade s pravdou večnej spásy, ktorú pre nás Pán vydobyl. Tým, že tak budeme robiť, budeme každý deň konať dobré a správne rozhodnutia a tak sa pripravovať na život, ktorý na nás s istotou čaká vo večnosti, v kráľovstve nebeskom. Pre nás, učeníkov Pána Ježiša, to, čo konáme v tomto prítomnom okamžiku, je zamerané na dlhodobú prípravu, na prípravu na večnosť, ktorá nám určite bude patriť. Sv. Pavol dáva, v druhom liste Solúnčanom, praktické usmernenie, že všetci veriaci sa majú zaoberať takou prácou, ktorá im náleží, aby podporili dobrý poriadok v celej spoločnosti. Je veľmi jasný: ak sa ňou učeník náležite nezaoberá, nemá jesť. (porov. 2 Sol 3,10) Poukazuje na príklad, ktorý sám dával počas svojej služby medzi veriacimi, vyhýbajúc sa neporiadku a naliehavo žiada v tichosti pracovať. (porov. 2 Sol 3,10)

 

Počas celej Novény, v rámci prípravy na sviatok Obetovania Preblahoslavenej Panny Márie, rozjímame o tom, ako rodičia Preblahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, ponúkli Pánovi svoju dcéru v úplnom zasvätení. Vskutku, ako nás učí naša viera, od momentu počatia bola Panna Mária uchránená pred akoukoľvek poškvrnou dedičného hriechu, práve preto sa mohla stať vhodným chrámom, z ktorého si Boh Syn vzal našu ľudskú prirodzenosť a prišiel prebývať medzi nami. Darovaná nášmu Pánovu v úplnom zasvätení, sa Panna Mária pripravovala, aby v každom ohľade plnila Božiu vôľu. Pripravovala sa na prijatie svojho povolania a svojho poslania Božej Matky. Preblahoslavená Panna Mária je naším vzorom a orodovnicou, keď nás stretajú výzvy kresťanského života, života verne prežívaného v jej Synovi. Osobitne nás vedie, keď sme v pokušení byť neverní vo svedectve lásky k Pánovi. Vaše milované mesto pozná tieto výzvy kresťanskému spôsobu života, výzvy, ktoré predstavovala turecká hrozba, občianske nepokoje a smrteľná morová rana. V tom čase sa Trnava pri každom konflikte tešila vedeniu a ochrane Matky Božej. V dňoch Novény rozjímame nad zázrakmi, ktoré urobila Panna Mária Trnavská, aby zachránila svoje deti pred moslimskými nájazdmi, pred obrovským násilím občianskeho nepokoja a od smrteľnej morovej rany. Sviatok Obetovania Preblahoslavenej Panny Márie je preto zvlášť významným, veď to bolo na vigíliu a v deň sviatku v roku 1710, kedy trnavskí veriaci niesli v procesii jej zázračný obraz a vzývali pomoc Našej Panej, aby im vyprosila záchranu od smrteľnej morovej rany. Náš Pán vypočul modlitby svojej Matky za jej deti v Trnave a ukončil šíriace sa choroby a smrť zapríčinenú morovou ranou.

 

V našej dobe čelíme mnohým náročným výzvam vo svete a taktiež v Cirkvi. Sme svedkami, že naša spoločnosť popiera najzákladnejšie pravdy: pravdu o nenarušiteľnej dôstojnosti nevinného a bezbranného ľudského života, pravdu o manželstve ako o vernej, celoživotnej a životodarnej jednote medzi jedným mužom a jednou ženou a ešte mnohých iných právd, ktoré Boh vpísal do každého ľudského srdca. (porov. Rim 2,13-16) Zničujúci zmätok a omyly v spoločnosti vstúpili všeobecne do života Cirkvi. V časoch, kedy svet tak zúfalo potrebuje silné svedectvo o Kristovi a jeho spasiteľnej pravde, sa samotná Cirkev javí ohľadom svojej identity a poslania neistá. Tvárou-tvár týmto veľkým výzvam našich dní spoznávame, že nemôžeme získať víťazstvo pravdy a lásky čisto našimi vlastnými silami.

 

Bez pomoci Božej milosti nebudeme nikdy schopní prekonať zlo dobrom. Často sme, rovnako, ako obsluhujúci na svadobnej hostine v Káne, beznádejní v poznaní tohto, ako riešiť problémy našej doby. Božia Matka nás nikdy neprestane predkladať svojmu Božskému Synovi, tak, ako to urobila aj s obsluhujúcimi so svojou neomylnou materskou radou: „Urobte všetko, čo vám povie.” (Jn 2,5) V zjednotení srdca s Nepoškvrneným srdcom Panny Márie získame víťazstvo nad hriechom, víťazstvo pravdy a lásky v slávnom prebodnutom Ježišovom Srdci.

 

Dnes, keď uctievame Božiu Matku pod titulom jej obetovania a keď jej ďakujeme zvlášť za ochranu Trnavy, môžeme viac vložiť svoje srdcia, zjednotené s jej Nepoškvrneným srdcom, do slávneho prebodnutého Ježišovho Srdca. Kiež vždy viac a viac spoznávame, že jedine náš Pán je „Cesta, Pravda a Život.” (Jn 14,6) Kiež vždy zostaneme dôverne a odvážne v jeho prítomnosti. Keď sa dnes modlíme pred zázračným obrazom Matky Božej a keď ho dnes ponesieme v procesii, nikdy nezapochybujme, že náš Pán počúva naše modlitby a pomáha nám vo všetkých potrebách. Sviatok Obetovania Preblahoslavenej Panny Márie je vhodným dňom, keď mnohé zasvätené osoby - kňazi, rehoľné sestry a bratia - obnovujú svoje rehoľné sľuby evanjeliových rád, obnovujú svoje obetovanie sa pre Pána v napodobňovaní Preblahoslavenej Panny Márie. Dom Prosper Guéranger komentujúc dejiny tohto sviatku v Latinskej cirkvi poznamenáva: „Kňazi a rehoľníci si čoskoro zvykli obnovovať svoje sväté sľuby v tento deň, pre ktoré ich Kráľovná otvorila ceste, vedúcej skrze obetu k osobitnej láske nášho Pána“. („Bientôt clercs et réguliers prenaient pour coutume de renouveler leurs engagements sacrés en ce jour où leur commune Reine ouvrit devant eux la voie qui conduit par le sacrifice aux prédilections du Seigneur.“ Prosper Guéranger, L’année liturgique, Le temps après la Pentecôte, Tome VI, 11^ème éd. [Tours: Maison Alfred Mame et Fils, 1925], p. 396. English translation: Prosper Guéranger, The Liturgical Year, Time after Pentecost, Book VI, tr. The Benedictines of Stanbrook Abbey [Fitzwilliam, NH: Loreto Publications, 2000], pp. 308-309.)

 

V škole Panny a Božej Matky sa naučili a naďalej učia ako prinášať obety nevyhnutné k tomu, aby zostali vernými zvláštnej zmluve lásky s jej Božským Synom. Na jej príhovor nech Boh udelí našim kňazom, zasväteným bratom a sestrám milosť žiť celkom a navždy v Jeho Srdci, vo všetkom nad čím premýšľajú, čo hovoria a čo konajú. Sviatok Obetovania Preblahoslavenej Panny Márie ich rovnako inšpiruje, aby kontemplovali jedinečný a najvzácnejší dar vlastného povolania pre Cirkev a taktiež pre celý svet, preto môžu byť sebaistí a odvážni pri stretnutí sa s výzvami voči ich vlastnej vernosti.

 

Pozdvihnime teraz svoje srdcia spolu s Máriiným Nepoškvrneným srdcom k slávnemu Ježišovmu prebodnutému Srdcu. Zjednoťme svoje srdcia s jeho Najsvätejším Srdcom v eucharistickej obeti, obetujme mu svoje srdce v čistej a nesebeckej láske. Odovzdajme, v jednote s Pannou Máriou, ktorá bola obetovaná v chráme, vo všetkom naše srdcia Kristovi, nášmu eucharistickému Pánovi, každý jeden deň vo svojich životoch, s prosbou, aby On sám porazil v nás každé zlo, zapálil nás plameňom Božskej lásky a napokon, aby nás priviedol k sebe, do nášho trvalého domova s ním, v nebi.

 

Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc, zmiluj sa nad nami.

Panna Mária Trnavská, oroduj za nás.

Svätý Jozef, ochranca Katolíckej cirkvi, oroduj za nás.

Svätý Mikuláš, oroduj za nás.

 

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.