“O výzve Svätého Otca rozprávame intenzívne s biskupmi aj s kňazmi. Keď o nás napíšu, že nás pápež “zaskočil”, vyvoláva to úsmev. Niekto by sa mohol hnevať, že nám znovu priskrutkovali klišé, ktorému už stihla narásť brada - teda o vizionárskom Františkovi a spiatočníckych Slovákoch. Ale ja sa nehnevám, i keď si uvedomujem, že tento rámec je často prvý, ktorý vedúci ráno zvesí z redakčnej steny a podá spravodajcovi. A tam sa už napasuje každá cirkevná problematika. Nehnevám sa, lebo František je náš pastier. Vďaka Bohu, že nám dal muža, ktorý ukazuje cestu a ktorého počúva celý svet. A že to s ním nie vždy stíhame? Je to výčitka, iste. Ale na druhej strane to dokazuje, že náš pápež ponúka vízie a vie mať náskok. A že ho stavajú s nami do kontrastu? Škoda, ale aspoň sa o Františkových slovách hovorí. A v realite sa netreba báť: budeme ich uvádzať do praxe.

 

Prvou reakciou predsedu KBS bolo, že treba urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli ľuďom, o ktorých hovorí Svätý Otec - teda tým, ktorí sa ocitli v núdzi kvôli vojne alebo hladu. Hneď v pondelok dopoludnia sme s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a asi 25 kňazmi debatovali o praktických otázkach spojených s prijatím utečencov. Nik sa k výzve pápeža nepostavil odmietavo. Uvažovali sme nad rozličnými aspektami jej uskutočnenia. Naši duchovní si uvedomujú, že nie vždy je možné poskytnúť ubytovanie priamo vo farských priestoroch, ale existujú rozličné možnosti, ako sa o rodiny utečencov postarať - napríklad zaplatením nájmu a následným poskytnutím materiálnej pomoci. Farári niektorých väčších farností by dokázali pomôcť okamžite, v menších obciach by možno uvažovali nad spojením so susednou farnosťou. Kňazi si uvedomujú aj mnohé ťažkosti a problémy, nemajú zďaleka odpovede na všetky otázky - a v tomto duchu sú naozaj niektorí zaskočení - ale chcú hľadať riešenia. Samozrejme, keď sa prenesie ťažisko na toto “zaskočenie”, stačí zazvoniť niekde na fare a sústrediť sa na to...

 

No možno podotknúť, že v obraze “zaskočenia” sa zrkadlí celá utečenecká problematika. Koľkí z tých, čo o nej píšu, už mali doma utečenca? Kto vie, čo všetko bude potrebné zvládnuť? Pritom možno dodať, že ak niektorí zostali zaskočení, iní už dávnejšie premýšľali ako problém riešiť, zapojili sa napríklad do iniciatívy “Kto pomôže?” alebo hľadali vlastné spôsoby - tak kňazi ako aj jednotliví veriaci. A ani naši zaskočení nezostanú tam, kde sú. Všetci venujeme pozornosť výzve pápeža. Rozmýšľame akým spôsobom ju prijať. Nielen prvoplánovo, s číslami, ale aj do konkrétnych dôsledkov. Už dnes takmer všetky farnosti a rehoľné domy vykonávajú nejakú formu charitatívnej činnosti. Staráme sa o sociálne slabších, neraz v spolupráci s miestnymi samosprávami - a budeme tiež hľadať spôsoby ako podať pomocnú ruku migrantom. Veľmi intenzívne sa zapájajú slovenské rehole: viaceré ešte pred výzvou povedali, že by prijali utečeneckú rodinu a teraz sa k nim pridávajú ďalšie. Spoločne pred nami stojí úloha pracovať s verejnou mienkou. Urobili sme prvé kroky vyhláseniami, letákmi, kázňami, účasťou v diskusiách. Budeme robiť ďalšie.

 

Je samozrejmé, že v tejto oblasti chýbajú určité typy skúsenosti a musíme spolupracovať s kompetentnými predstaviteľmi štátu. Oni určia záväznú formu a spôsob prijatia utečencov. Cirkev na to nemá kompetencie, ani nástroje - či už politické alebo povedzme spravodajské, aby sa predišlo neželaným rizikám. Ale v spolupráci so štátom urobíme, čo je v našich silách. Biskupi budú aj o tejto téme rozprávať na najbližšom plenárnom zasadaní 21. a 22. septembra v Marianke. Veriaci nám už v týchto dňoch píšu a vyjadrujú túžbu pomôcť. Ďakujeme im za to a dúfame, že táto ochota spojí čím väčší počet kresťanov. Vydávame sa na púť. Netvárime sa, že všetko je jasné, ani že to bude ľahké. Máme však vôľu. A budeme hľadať cestu, aby sme pomohli našim blížnym, ktorí sa ocitli v núdzi."

 

zdroj: www.tkkbs.sk