Informáciu o podaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku na Ústavný súd SR uvádza webstránka Generálnej prokuratúry SR.

 

„Podľa názoru generálneho prokurátora zákaz pohybu a pobytu implicitne zasahuje aj do výkonu ďalších základných práv a slobôd občanov garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ako je napríklad vlastnícke právo (obmedzenie práva užívať majetok v inom okrese), sloboda náboženského vyznania (obmedzenie účasti na bohoslužbách, náboženských úkonoch, obradoch a vyučovaní), právo slobodného združovania (výkon práva združovania sa za účelom športovej činnosti alebo inej záujmovej činnosti občanov), právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (zatvorenie prevádzok reštaurácií, obchodov). Generálny prokurátor zastáva názor, že v núdzovom stave by mal byť primeraný rozsah obmedzení aj týchto základných práv a slobôd ustanovený v rozhodnutí vlády Slovenskej republiky,“ píše Generálna prokuratúra SR.

 

Na generálneho prokuratúra sa dvakrát obrátil aj predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a bývalý eurokomisár Ján Figeľ. V podnete, ktorý mu adresoval, napísal, že zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch predstavuje neoprávnený zásah do slobody náboženského vyznania a viery. Podal preto podnet prokurátorovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR. K Figeľovi sa prdali aj ďalšie osobnosti verejného života. Argumentujú článkom 24 Ústavy SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie/vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou či zachovávaním obradov, tvorí súčasť slobody náboženského vyznania a viery,“ zdôraznili v podnete.

 

Zdroje: tkkbs.sk / Generálna prokuratúra SR / Ján Figeľ