Poznanského arcibiskupa znepokojuje vízia Cirkvi, ktorá sa príliš zaoberá prispôsobovaním sa vonkajšiemu svetu a oveľa menej plnením svojho poslania.

 

„Je potrebné (...) rozlišovať medzi priateľským vzťahom k človeku a akceptovaním hriechu. Vernosť učeniu Cirkvi v žiadnom prípade nevylučuje rešpektovanie dôstojnosti homosexuálnych osôb, a to spôsobom, ktorý patrí každej ľudskej bytosti. Na druhej strane, akceptovanie hriechu nemôže byť tým, o čo v Cirkvi ide. A už vôbec nemôže dovoliť požehnanie homosexuálnych zväzkov, ako to požaduje komunita LGBT+. Potrebné je obrátenie a milosť, nie potvrdenie hriechu... Nemôžeme súhlasiť s takouto ďalekosiahlou redefiníciou manželstva a rodiny. Manželstvo existuje len medzi mužom a ženou a neexistuje iný spôsob. Osobne si myslím, že úvahy typu: požehnajme hriechu, kým títo ľudia zostanú v Cirkvi, sú výrazom akéhosi pocitu zlyhania. Už neveríme, že niekto môže brať vážne učenie Cirkvi alebo jej morálne požiadavky. Cirkev už 2000 rokov plní svoje poslanie a nemôže ho opustiť. Existuje však akási móda počúvať tých, ktorí do Cirkvi neprichádzajú a nie sú s ňou spojení, ale z nejakého dôvodu by chceli Cirkev zmeniť,“ zdôraznil arcibiskup Gądecki v odpovedi na otázku, či je nebezpečné zahrnúť do dokumentov synodálneho procesu požiadavku začlenenia do Cirkvi.

 

Upozornil tiež, že hoci sa často skloňuje samotný pojem inklúzia, nikdy nebol definovaný, a preto môže zahŕňať tak ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBT+ v duchu nových módnych ľavicovo-liberálnych ideológií, alebo možno tých, ktorí žijú v polygamných vzťahoch, ale cítia sa vylúčení. „Nakoniec však nie sú predložené žiadne jasné návrhy, len sa poukazuje na to, že do Cirkvi by mali byť začlenení všetci, aby sa nikto necítil vylúčený,“ uzatvára.

 

„Počas týchto dvoch rokov boli vyjadrené rôzne názory na Cirkev, ale to neznamená, že sme počúvali hlas Ducha Svätého. Súhrn takto získaných názorov vôbec nezaručuje, že parlamentná väčšina je hlasom Ducha Svätého. V dejinách sa vyskytli prípady, keď jeden svätý muž v Cirkvi bol hlasom Ducha Svätého a hlas tisícov ľudí nie. Pri takej širokej odozve, aká sa zhromaždila, existujú rozumné aj škodlivé návrhy. Otázka teda znie, ako odlíšiť jedno od druhého a ako rozlíšiť, že niečo je pre Cirkev dobré a niečo nie,“ odpovedal poznaňský metropolita na otázku, ako hodnotí doterajší priebeh synodálnych prác.

 

„S údivom som pozoroval, aký veľmi rôznorodý je obraz Cirkvi, ktorý vyplynul z doterajšej práce synody. Chudoba, dokonca hladomor, vojny a obrovský rozsah sociálnej nespravodlivosti sú problémami niektorých oblastí sveta. Inde sú kultúrne návrhy v rozpore s kresťanskou tradíciou, rodiny a manželstvá v kríze. Azda najťažšia situácia je v Európe, kde je cirkev hlboko polarizovaná a panuje tu hlboké napätie. Objavujú sa požiadavky na reformu, ktoré sú znepokojujúce, pretože nie sú v súlade s Tradíciou a existujúcim učením Cirkvi. To bolo obzvlášť zjavné na kontinentálnom synodálnom stretnutí v Prahe,“ povedal predseda poľskej biskupskej konferencie.

 

Arcibiskup Gądecki sa kriticky vyjadril aj k návrhom nemeckej synodálnej cesty, ktorá navrhuje zriadenie orgánov, ktoré by boli centrami rozhodovania v Cirkvi, paralelne s autoritou biskupov. Poznamenal, že takéto orgány s právomocami paralelnými s právomocami biskupov neexistujú ani vo východných cirkvách. „Druhá vec, ktorá sa výrazne objavuje v nemeckej tzv. synodálnej ceste, je očakávanie, že Cirkev zavedie svätenie žien. Ide o uvažovanie, ktoré chce z prianí niektorých žien urobiť určujúcu teológiu. Hoci pápež František tieto požiadavky nemeckej synodálnej cesty kritizuje, ich názory sú hlasné a prirodzene sa dotýkajú aj iných kruhov. Prejavilo sa to vo februári tohto roku v Prahe na európskom kontinentálnom synodálnom zhromaždení o synodalite. Hlasy o potrebe diakonátu žien tam zazneli aj od zástupcov iných episkopátov, napríklad z Portugalska. A uznanie diakonátu žien by sa mohlo stať predohrou k ich kňazskej vysviacke.“

 

Ako ďalej dodal: „V Poľsku sa do synodálnej diskusie priamo zapojilo približne 100 000 ľudí. To znamená, že toľko katolíkov sa chce aktívne zúčastniť na synodálnom procese. Mali sme možnosť vypočuť si ich hlas, to, ako vnímajú Cirkev a čo od nej očakávajú. To má nepochybne veľkú hodnotu. To isté sa stalo aj v iných krajinách a na iných kontinentoch. Na tomto mieste treba poznamenať, že poľská synodálna syntéza nevyzývala k doktrinálnym zmenám, ale vyzývala k zmenám vo vzťahu kléru k laikom a naopak.“

 

„Naším postulátom je: objavovať dedičstvo Druhého vatikánskeho koncilu! To znamená stelesňovať a rozvíjať učenie koncilu tak, aby sme sa vyhli jeho degenerácii. Dúfam, že ovocím rozlišovania bude prijatie len tých definitívnych záverov, ktoré sú jednomyseľným názorom všetkých. Verím, že pápež František má na mysli rovnaký cieľ,“ uzavrel arcibiskup, keď hovoril o pozícii poľských delegátov na októbrovej synode.

 

Na záverečnú otázku, čo môže synoda o synodalite urobiť pre miestnu Cirkev a kde je reforma najviac potrebná, predseda Konferencie biskupov Poľska odpovedal: „Cirkev je semper reformanda. Tak ako by mal každý človek chodiť na spoveď a snažiť sa zmeniť svoje správanie, aby sa viac podobalo Kristovmu postoju, tak aj celá Cirkev potrebuje neustálu obnovu. A to nielen obnovu fasády alebo vonkajšej omietky, ale aj toho, čo je vnútri. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že v kresťanských spoločenstvách sú ľudia, ktorí sa venujú určitej službe, ale nemajú skutočný záujem a ochotu vydať sa na cestu viery. ... Snívam o tom, že veriaci začnú viac milovať svoju cirkev. Aby zaň prevzali väčšiu zodpovednosť. Nestačí ísť na nedeľnú omšu - a tým to končí. Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí sa chcú aktívne podieľať na jej poslaní. Dúfam, že takto chápaná synodalita môže zvrátiť situáciu a prispieť k obnove, ktorú dnes Cirkev zúfalo potrebuje.“

 

Zdroj: Cirkev.cz