V homílii sa páter Anton zameral na otázku ekológie a stvorenstva. Jedinečnosť sv. Františka na západe spočíva aj v tom, že nikto nebol tak spojený s prírodou ako on. V západnej civilizácii vidíme dve nebezpečenstvá: egocentrizmus, teda „ja“ , nie je to nič iné ako pýcha, a materializmus, „mať“, čo je zase lakomstvo. Obe sú dnes v popredí. Toto všetko má dopad na našu planétu. Environmentalisti kričia: „Zachráňte planétu, lebo hynieme“. V pozadí tohto výkriku je „ego“, zachrániť samých seba. Svätý František a príroda žijú v harmónii z iného dôvodu. Láska v srdci ho núti milovať celé stvorenstvo, lebo je Božím dielom. Teda nie „zachráňme planétu, lebo hynieme“ ale „milujme Božie dielo“. Ako malá kvapka v mori urobí ho jasnejším, jeden náš malý skutok urobí svet lepším. Základom je milovať Boha a Božie dielo. Musíme chváliť Boha za stvorenstvo, za Božie dielo, ktoré my ničíme, šliapeme po ňom a urážame Boha. Záchrana sveta a životného prostredia bez Boha a zmeny zmýšľania nie je možná.

 

Na záver svätej omše sa konal obrad „Tranzitus“, ktorý symbolizoval prechod svätého Františka do večnosti. Bratia františkáni si túto udalosť pripomenuli v tme, so zažatými sviecami, spevmi žalmov a opisom posledných udalostí zo života sv. Františka. Potom sa pomodlili päť krát modlitbu Otče náš. Na záver obradu bolo možné uctiť si relikviu svätého Františka. V deň slávnosti bola slávnostná svätá omša, ktorú zorganizovalo spoločenstvo františkánskych terciárov z Hlohovca a Topoľčian, zakončená prvopiatkovou pobožnosťou a spoločným agapé v sále kláštora.