Slávnostný kazateľ sa vo svojej homílii zameral na to, že niekedy pohľad zvonka môže zmeniť to, čo prežívame vnútri, nakoľko je to pre nás už samozrejmé. Je potrebné nanovo objaviť poklad, ktorý máme tak blízko. Spomínal, ako mu bol svätý František blízky, pretože sa venoval štúdiu prírodných vied a fascinovalo ho rastlinstvo a stvorenstvo tak, ako svätého Františka. V ich chráme v Bratislave majú dva oltáre: jeden svätého Františka a druhý svätého Dominika, a sú to akoby dva oporné piliere chrámu, ako aj oni dvaja boli v tom čase oporné piliere Cirkvi, ktorá potrebuje neustálu obnovu.

 

Mali by sme si osvojiť Františkov pohľad na svet, ktorý už nič nedokázal vidieť ako samozrejmé. Každá jedna vec, každý človek, každá udalosť bola niečím zvláštnym, čím sa mu Boh prihovára. Dokázal všetko vnímať ako veľký dar. A to ho viedlo k veľkej radosti; nie je to človek nespokojný, že mu niečo chýba, ale ten, ktorý sa stále raduje. Oslavuje stvorenstvo, oslavuje Božiu lásku, spieva na Božiu chválu, a takýto radostný spev zo všetkého, čo nám Boh dáva a čo sa nám udeje, by mal zaznievať aj z nášho života, najmä v tejto dobe egoizmu. Svätý František je príkladom úprimnej pokory a radosti z Božích vecí, najmä z krásy stvorenia.

 

Po svätej omši sa celá komunita bratov františkánov zišla pred oltárom svätého Františka, pri ktorom nasledoval obrad Tranzitus - prechod duše svätého Františka do večnosti. Po uctení relikvie svätého Františka sa prítomní stretli na agapé.

 

TO ABU informovala Lucia Froncová